Pod názvom „Sankcie a solidarita“ v denníku Pravda 8.9. Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku svojimi názormi sa snaží verejnosť presvedčiť o nutnosti solidárnosti so sankciami voči Rusku. Tvrdí, že z členstva v EÚ popri výhodách vyplývajú aj záväzky a spoluzodpovednosť za EÚ ako celok.
Je to celkom prirodzené. Treba si však uvedomiť, že kríza na Ukrajine nevznikla iba ako riešenie nahromadených vnútorných problémov. Postarali sa o ňu predovšetkým USA, keď v rozpore s deklaráciou OSN o zákaze zasahovania do vnútorných záležitostí štátov, podporovali neofašistov a banderovcov. Podľa oficiálne zverejnených údajov, v záujme prevratu investovali 5 miliárd dolárov. Koľko prostriedkov však obetovali celkom na zničenie ukrajinskej suverenity, to sa môžeme iba domnievať.
V tomto smere čisté ruky nemá ani Európska komisia ktorá priam nútila prezidenta Janukoviča, bez ohľadu na ľudské práva podpísať asociačnú dohodu o pripojení Ukrajiny k EÚ. Prevládol záujem USA o konfrontáciu s Ruskom a záujem získať ďalšiu krajinu pod vplyv USA a NATO.
Na Ukrajine tak „vďaka“ násilnostiam na Majdane bola vymenená jedna legálna skupina banditov za druhú, nelegálnu a ďaleko horšiu. V Kyjeve aj pred prevratom vládli oligarchovia a zlodeji. Pravdou však zostáva, že pred prevratom aj keď špatná, predsa len bola aká taká demokracia. Po prevrate tam vládne junta na čele s inými oligarchami, zrádzajúcimi národné záujmy, hrdlorezmi a vrahmi vlastných spoluobčanov. Ukrajinský ľud sa stal obeťou záujmov USA, ktoré nastúpili cestu otvorenej konfrontácie s Ruskom v záujme vlastných komerčných, koristníckych a geopolitických záujmov.
Za pomoci kyjevských jastrabov rozpútali bratovražednú občiansku vojnu s cieľom zatiahnuť do nej Ruskú federáciu a postupne, zorganizovať aj v Rusku prevrat, tak ako v mnohých iných krajinách sveta. USA sa nedokážu zmieriť s tým, že prezident Putin prestal byť poslušný a vydesilo ich, že Rusko buduje Euroázijskú úniu, ktorá predstavuje 75% svetových zdrojov. O týchto otázkach T. Strážay ako vedúci výskumný pracovník spoločnosti pre zahraničnú politiku zaryto mlčí.
EÚ na nátlak USA už doteraz prijala dve kolá sankcií proti Rusku. Ich dopad na Rusko ale i členské štáty únie doteraz nikto nevyhodnotil. Faktom však zostáva, že napriek krehkému prímeriu na juhovýchode Ukrajiny, má únia pripravené ďalšie o ktorých spustení neustále váha. A je to celkom prirodzené, lebo doteraz prijaté sankcie sú nezmyselné a zničujúce jednotlivé členské štáty a samotnú EÚ ako celok.
Za ostatné roky sme sa mali možnosť presvedčiť akou obrovskou chybou po roku 1989 bolo opustenie východných trhov. Robili sme všetko, aby sa naše firmy na tieto trhy opäť mohli vrátiť. Keď sa nám to konečne začalo dariť, boli sme donútení poslušne súhlasiť s uvalením sankcií a tak sme opäť o ruský, pre nás mimoriadne dôležitý trh zdá sa definitívne prišli.
Rusko bolo príliš trpezlivé a dlhý čas na sankcie neodpovedalo. Márne sa predstavitelia Ruska domnievali, že politici štátov EÚ pochopia nezmyselnosť sankcií, ktoré v žiadnom prípade nemôžu viesť k vyriešeniu krízy, ba naopak vedú iba k ďalšej eskalácii napätia. Po zavedení ruských protiopatrení sme toho očitými svedkami a jasne sa začína črtať dopad na hospodárstvo členských štátov EÚ.
Absurdné v celom tomto kolotoči je, že slovenská politická scéna na čele s prezidentom A. Kiskom, ministrom zahraničných vecí M. Lajčákom, ministrom obrany Glváčom a ďalšími sa nespráva tak, ako od nej verejnosť očakáva, ale za luxusné platy robí politiku pochlebovania USA a NATO, proti záujmom väčšiny národa. Každý súdne uvažujúci človek dokáže rozoznať klamstvá ktorými sme denne kŕmení zo súkromných a žiaľ i verejnoprávnych médií. Verejnosti je známe, že konflikt na Ukrajine bol vyvolaný za výdatnej pomoci USA. Obdobne aj sankcie sú z dielne USA a žiaľ i silných štátov EÚ. Ich dôsledky však na svojich pleciach neponesú ich aktéri a poslušní realizátori, ale s plnou tiažou doľahnú len a len na plecia našich už aj tak ožobráčených a zotročených ľudí. Vyhadzovanie peňazí na pokračovanie ideológie studenej vojny a nezmyselné sankcie v žiadnom prípade nemôžu znamenať prosperitu obyvateľov členských štátov EÚ. Povedú jedine k ďalšiemu ochudobňovaniu väčšiny z nich. Namiesto vojnových dobrodružstiev zdôvodňovaných vznešenými slovami o slobode a demokracii, ktoré šíria najmä fašistické ozbrojené skupiny, by sa európsky politici predovšetkým mali venovať rastu životnej úrovne svojich občanov. Veď na východ od hraníc Nemecka za štvrťstoročie trvania údajnej slobody a demokracie sú iba tretinové a nižšie platy a ešte nižšie dôchodky v porovnaní s Nemeckom. Reálna nezamestnanosť sa v priemere pohybuje okolo desať percent a viac a navyše je tu aj vysoká zadlženosť. V takejto situácii je nelogické a seba zničujúce podporovať akékoľvek ekonomické sankcie a bezdôvodné zvyšovanie nákladov na zbrojenie. Možno to považovať za obyčajnú ľudskú hlúposť.
Dnes už iba málokto pochybuje, že odpoveď Ruska na sankcie má neblahý dopad nie len na naše, ale i hospodárstvo EÚ ako celku. Aj preto treba súhlasiť s predsedom vlády Róbertom Ficom, že pri ďalších pripravovaných sankciách musíme jednoznačne uprednostniť naše vlastné národné záujmy.
T. Strážay oprávnene tvrdí, že na Slovensku silnejú hlasy o škodlivosti sankcií. Uznáva, že prioritu majú mať negociácie a diplomatické riešenia. Dodáva však, že „na to treba vždy dvoch partnerov, ktorí sa k dodržiavaniu dohôd rozhodnú aj zaviazať. Skúsenosti z posledných mesiacov však ukazujú, že Rusko takýmto partnerom nie je.“ Aj toto jeho tvrdenie je postavené na vode. Ani jedným jediným dôkazom nedokázal argumentovať porušovanie vzájomných dohôd medzi Ruskom a SR, alebo medzi Ruskom a EÚ. To, že Rusko podporuje „separatistov“ na Juhovýchode Ukrajiny, to sú iba výmysly amerických tajných služieb, ktoré bránia pozície veľkých zbrojárskych monopolov a túžbu rozdúchať proti Putinovskú hystériu. O pravdivosti takýchto tvrdení sa svetová verejnosť už nejedenkrát mala možnosť presvedčiť.
Štatistické údaje, ktoré vo svojom príspevku Strážay používa sú žiaľ opäť jednostranné a tendenčne zamerané. Všetci súdne uvažujúci ľudia oceňujú, že vývoz zo Slovenska do Nemecka predstavuje vyše 20 percent, že za 10 mesiacov vlaňajšieho roku vývoz do Poľska dosiahol 8,3 percenta. To ale neznamená, že pre našu ekonomiku 4 percentá vývozu do Ruska o ktoré sme prišli, sú zanedbateľné a môžeme ich s takou ľahkosťou ako to robí autor článku ignorovať.
Napriek odporu voči sankciám nikto na Slovensku nepopiera, že Slovensko v súčasnej situácii skutočne nemá na výber. Nemecko je a v súčasnosti naďalej zostáva našim najdôležitejším ekonomickým partnerom. Obdobne si vážime a skvalitňujeme spoluprácu v rámci Vyšehradskej štvorky. Táto spolupráca však musí byť vyvážená a na prospech ekonomík a rastu životnej úrovne vo všetkých štátoch Vyšehradskej štvorky a EÚ ako celku.
Poľsko, tak ako i my sa nemá dôvod cítiť krízou na Ukrajine ohrozené viac ako ktorákoľvek iná krajina. Kríza na Ukrajine ohrozuje predovšetkým ľud Ukrajiny, ktorý už priniesol množstvo obetí na ľudských životoch, utrpel množstvo materiálnych škôd, zaznamenal množstvo utečencov z vlastných domovov a pod.. Keď má niekto skutočný dôvod na pocit ohrozenia, tak je to predovšetkým Ruská federácia.
Aby NATO opäť oklamalo svetovú verejnosť, zverejnilo kolosálny objav, že Rusko vníma Alianciu ako svojho nepriateľa. Rusko však v skutočnosti ani nemá dôvod k inému názoru. USA spolu s NATO sa snažia ekonomicky, alebo vojensky likvidovať všetky štáty, ktoré možno považovať za spojencov Ruska. V podstate sa im to podarilo na Kube, vo Venezuele, Líbyi, Sýrii a Juhoslávii. Posilňujú svoje pozície v Mongolsku a v Tichomorí. Podporovali politiku v Čečensku, agresívnu politiku v Gruzínsku a pod. To sú všetko jasné dôkazy „nezištného priateľstva a spolupráce“ s Ruskou federáciou o ktorej tak radi pred svetovou verejnosťou básnia..
Najväčšia dánska banka predpokladá, že EÚ nevydrží obchodnú vojnu s Ruskom, ktoré ako odvetu na sankcie zakázalo dovoz mäsa,, rýb, mlieka a mliečnych výrobkov či ovocia a zeleniny zo štátov EÚ a ďalších západných štátov. Podľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj ruské sankcie spomalili ekonomiku v pobaltských krajinách, v Nórsku, Poľsku a Maďarsku. Sankcie ohrozujú tiež Slovensko a Rakúsko. Moskva sa úspešne snaží nahradiť výpadok dovozu z únie tovarmi z Ázie a Latinskej Ameriky, čo predstavuje pre Európu hrozbu trvalej straty Ruských trhov.
Veľavravné sú slová predsedu vlády R. Fica, ktorý otvorene kritizuje politiku EÚ a nepriamo i USA keď povedal: „…A znovu niekto hľadá nepriateľa, znovu chce niekto za každú cenu vytvárať napätie v Európe. Rozhodnutia o vzájomných sankciách medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou aj z jednej aj z druhej strany, vrátane Ukrajiny sú úplne nezmyselné.“
Démonizácia Putina v celom tomto procese a volanie po tvrdých sankciách je jednoznačne americký výmysel a slabošská EÚ prijíma rozkazy Washingtonu s vazalskou poslušnosťou. Ukrajinská junta na čele s oligarchom P. Porošenkom sa vyžíva vo vojnovom ošiali, ktorý ju stojí miliardy dolárov. Krajinu vedú do úplnej záhuby. Pocíti to predovšetkým radový občan, bez rozdielu či je z juhu, východu, alebo západu Ukrajiny. Pre nich je dôležitá poslušnosť voči USA v snahe rozbiť Rusko a odstrániť neposlušného Putina ako prekážky zavedenia demokracie v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu na americký spôsob. Dokumentuje to o. i. i vyjadrenie bývalého predstaviteľa CIA Herberta E. Mayera, že zabitie Putina je tou správnou cestou, ak sa má Rusko stať demokraciou podľa amerického vzoru. Nič nové pod slnkom. Amerika vždy riešila svoje problémy s nepohodlnými osobnosťami atentátmi a násilím rôzneho druhu nielen doma, ale aj v zahraničí.
Takýmto a podobným cieľom je poplatný aj názor T. Strážaya a jeho ďalších spolupracovníkov zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorí jednostranne, nepravdivo a tendenčne v záujme cudzích záujmov sa snažia ovplyvňovať mienku a názor našich spoluobčanov. Oni však ani nemôžu konať inak. Veď sú štedro dotovaní zo zahraničných zdrojov. Aj tu platí: „Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj!“
Tibor Grék
Celá debata | RSS tejto debaty