Tibor Grék, blog.pravda.sk

Prezident Andrej Kiska stojí pred dilemou, ako vyrieši Putinove pozvanie na oslavy okrúhleho 70. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom v Moskve.

Pred vážne zamyslenie a riešenie tejto otázky ho postavilo tiež 53 významných osobností kultúrneho a spoločenského života v Slovenskej republike, ktorí ho verejne žiadajú, aby sa zúčastnil osláv. Vo svojom liste zdôrazňujú, že „Vojaci Červenej armády bojovali aj za nás, proti nášmu poníženiu a zotročeniu. Priniesli obeť a zanechali odkaz: Nepripusťme už nikdy, aby nenávisť medzi ľuďmi zvíťazila.“

A predsa, pár jednotlivcov aj u nás, ten krvou vykúpený odkaz nerešpektujú, vyvolávajú vášne a rozdeľujú spoločnosť na dva nepriateľské tábory. Dokumentuje to aj ich list prezidentovi, v ktorom sa vyjadrujú, že „by považovali za cynické a absurdné,“ keby sa týchto osláv zúčastnil „v hlavnom meste, v súčasnosti čoraz agresívnejšieho Ruska.“ Naopak odporúčajú prezidentovi účasť na oslavách v metropole Ukrajiny. Títo ľudia, neberú v úvahu skutočnosti odohrávajúce sa na Ukrajine, obhajujú cudzie záujmy a priamo podporujú šíriaci sa extrémizmus, nacionalizmus a neonacizmus niektorých pohlavárov Kyjeva, ktorí rozpútali bratovražednú vojnu, súhlasia s ospevovaním Banderu a vyvolávajú protiruské nálady.

Je to absurdné aj preto, že v ostatnom období sa na Ukrajine, deň kapitulácie nacistického Nemecka nepovažuje za jeden z najdôležitejších štátnych sviatkov. Naopak, vo viacerých mestách sa organizujú pochody na oslavu ich vlastizradcu Banderu. Známe sú stavby pomníkov Banderu a ospevovanie Hitlera ako osloboditeľa. Podporovať takéto aktivity, jednoznačne znamená s nimi súhlasiť a zaradiť sa do jedného šíku s prekrúcačmi dejín, s vojnovými štváčmi a podporovateľmi neonacistických tendencií.

Prezident Kiska už niekoľkokrát dal na známosť, že na ktorej strane barikády stojí. Niet sa preto čo čudovať, že na pozvanie prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina, nedokázal hneď a priamo odpovedať, ale prostredníctvom svojho hovorcu odkázal, že „Máj je ešte veľmi ďaleko. Rozhodnutie padne v apríli.“

Prejavom obrovskej falošnosti a cynizmu by bolo rozhodnutie Andreja Kisku nezúčastniť sa oficiálnych osláv 70. výročia konca druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Pripadalo by to ako „vyvolávanie duchov“ a snaha, silou mocou podporiť tvrdenie amerických „priateľov“, že Rusko je iniciátorom zla na Ukrajine a nebezpečenstvom mieru v Európe. Obrovské množstvo faktov potvrdzuje, že je to nehorázna a účelová lož!

Neúčasť každého predstaviteľa členského štátu EÚ na okrúhlom výročí porážky fašizmu v Moskve, bude prejavom obrovskej neúcty k živým i neživým hrdinom, ktorí s nasadením vlastných životov sa postavili proti fašizmu, porazili ho a do Európy priniesli vytúženú slobodu a mier.

Napokon vyvstáva otázka, že čo má spoločné súčasná kríza na Ukrajine s uctením si pamiatky vyše 72 miliónov obetí v druhej svetovej vojne? Bývalý ZSSR má najväčší podiel na porážke fašizmu, ale tiež najväčšie obete. Z celkového počtu zaznamenal vyše 23 miliónov obetí. Neochota zúčastniť sa týchto osláv, je nepopierateľným dôkazom podpory súčasných neonacistických prejavov Ukrajinských a niektorých európskych vládcov, podporou expanzívnych a geopolitických záujmov USA.

Je načase, aby sa predstavitelia Európy a členských štátov EÚ zjednotili a prestali s bezhlavou podporou záujmov USA a NATO, rozpútať v Európe vojnový konflikt, ktorého následky by boli pre európske štáty a Rusko hrozivé. Náš „najvernejší priateľ“, Spojené štáty, „šíriteľ slobody, demokracie a mieru,“ po celom svete, by si opäť mohol za veľkou mlákou iba mädliť ruky nad mimoriadne bohatým ziskom.

Neúčasť na oslavách, či si to niekto uvedomuje, alebo nie, je opäť snahou oživiť a podporiť neonacizmus na Ukrajine, v Poľsku a v pobaltských štátoch, podporovaných USA, v snahe o svetovládu.

Poučme sa konečne historickými faktami, ktoré hovoria jasnou rečou. Kto bol a je náš priateľ, ním aj zostane, kto nás zneužíval na svoje nekalé ciele, bude nás zneužívať v záujme vlastného prežitia a v boji o svetovládu aj naďalej. Iba vzájomné rešpektovanie sa Európy a Ruska, vzájomná pomoc a spolupráca, môžu viesť k výhodným podmienkam stability, hospodárskemu rastu a zachovaniu mierovej spolupráce v Európe aj pre ďalšie desaťročia.

To je odkaz, ktorý pre nás zanechali tí čo položili svoje životy pri porážke fašizmu za naše oslobodenie. Vážme si tento odkaz a nenechajme si ho už nikdy a nikým vziať!

Nerobím si žiadne ilúzie! Postoje prezidenta Kisku a jeho poradcov, ktorých zodpovedne rešpektuje a načúva ich odporúčaniam, sú našej verejnosti dostatočne známe. Chcem iba pripomenúť, že odvrátenie sa od nášho spoľahlivého partnera, s ktorým sme desaťročia spojení nielen životne dôležitými „tepnami,“ ale ktorého ľudia pre našu slobodu, skropili našu zem vlastnou krvou, z ktorých vyše 60 tisíc u nás sníva svoj večný sen, sa rovná zrade životných záujmov občanov SR.

Som hlboko presvedčený, že väčšina občanov Slovenska je vďačná a vysoko si váži hrdinstvo a obete Červenej armády, ktoré si pri príležitosti 70. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom pripomenie a hlboko sa pokloní pamiatke živých i neživých hrdinov, v dejinách doteraz najhroznejšej druhej svetovej vojny, so želaním: Dosť bolo nenávisti a nepokojov. Nastal čas pokoja a MIERU!!!

Prezident Kiska, má teraz jedinečnú príležitosť, dokázať či je naozaj prezidentom všetkých občanov Slovenska, alebo to z jeho strany bolo jedno z tých falošných a propagandistických tvrdení. Nechajme sa prekvapiť!