Len pár dní nás delí od 70. výročia slávneho SNP, ktoré sa zlatými písmenami zapísalo do novodobej histórie Slovenského národa. Bolo dôkazom morálnej vyspelosti, a odvahy našich ľudí postaviť sa so zbraňou v ruke proti nenávidenému fašizmu. Zapojením sa 32 národov a národností do povstania sa stalo druhým najväčším protifašistickým povstaním v Európe.
Najvýznamnejšiu pomoc poskytol bývalý Sovietsky zväz, ktorý na pomoc povstaniu vyslal skúsených partizánskych veliteľov, povstalcom poskytol množstvo zbraní, streliva, liekov a iného materiálu. Nespochybniteľným faktom pre každého rozumne uvažujúceho človeka tiež zostane, že Červená armáda má najväčší podiel na našom oslobodení. V bojoch proti fašizmu položilo svoje životy cez 23 miliónov sovietskych ľudí. Po rozpade Sovietskeho zväzu nástupníckym štátom sa stala Ruská federácia.
Pre Slovensko je neuveriteľnou hanbou skutočnosť, že v Slovenskom rozhlase, v iných súkromných médiách, ale i od niektorých politikov sa verejnosť dozvedá, že osláv 70. výročia SNP sa zúčastnia desiatky predstaviteľov štátov protihitlerovskej koalície, ktoré sa podieľali na oslobodzovaní Slovenska, ale vraj o pozvaní prezidenta Ruskej federácie sa ešte uvažuje. Je to žiaľ opäť iba snaha médií, ale i niektorých politikov naďalej vyvolávať a šíriť medzi ľuďmi protiruské nálady a hystériu. Kto čo len trochu sleduje dianie na našej politickej scéne, určite si pamätá, že Vladimíra Putina, ešte v máji na oslavy pozval vtedy úradujúci prezident Ivan Gašparovič. Vladimír Putin bol účastníkom osláv vylodenia Spojencov v Normandii, kde sa dokonca stretol aj s ukrajinským prezidentom. Prečo by teda Slovensko malo účasť prezidenta Putina na oslavách 70. výročia SNP odmietnuť? Je to iba zbožné želanie niektorých našich tiež politikov ktorých podporujú i niektoré médiá a žiaľ, že i verejnoprávna inštitúcia akou je RTVS.
Vyvolávanie protiruských nálad a hystérie nie sú na mieste, lebo medzi pozvanými hosťami je aj ruský prezident Vladimír Putin, čo Pravde potvrdil aj hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR Boris Gandel, pričom zdôraznil, že „najvýraznejší podiel Červenej armády na oslobodení nemôže nikto spochybniť.“
Za tragédiu treba považovať, že 69 rokov od skončenia II. svetovej vojny sa na Ukrajine, za výdatnej pomoci USA dostali k moci neofašistické sily. Dnes celý svet upiera zraky na ťažko skúšaný ľud na juhovýchoe Ukrajiny, kde namiesto sľubovaného mierového programu, zúri občianska bratovražedná vojna, ktorej aktérmi boli a sú Spojené štáty. Nie je žiadnym tajomstvom, že USA pripravovali základne v Európe na zvrhnutie predchádzajúcej vlády Ukrajiny. K tomu dokonale využili tamojších nacionalistov, neofašistov a zvyšky nasledovníkov Stepana Banderu. Na podporu svojich zámerov získali žiaľ aj EÚ, ktorá vo všeobecnosti odsudzovala fašizmus. Niektoré západoeurópske štáty sa však nechali vtiahnuť do tejto špinavej hry a podporujú vládu a predstaviteľov Ukrajiny, ktorí zorganizovali štátny prevrat, aby sa dostali k moci. Im ani len náhodou nejde o skvalitňovanie života ľudí, ale o vyvolávanie protiruských nálad, obhajobu záujmov tamojších oligarchov, koristníckych a geopolitických záujmov USA.
Po predčasných prezidentských voľbách bolo nutné zvážiť tiež účasť novozvoleného prezidenta Ukrajiny Petro Porošenka na oslavách 70. výročia SNP. Ľud Ukrajiny, má nemalú zásluhu na porážke fašizmu a na našom oslobodení. Napriek tomu je treba si uvedomiť, že Petro Porošenko namiesto avizovaného mierového plánu, vydal armáde rozkaz k brutálnym útokom, vyvražďovaniu vlastného národa na juhovýchode Ukrajiny. To sa naozaj nedá nebrať v úvahu. To si celkom určite neželá väčšina ľudí Ukrajiny. Preto napokon zostáva otázne či jeho pozvanie bolo správne a či nevyvolá vlnu nespokojnosti u väčšiny našich občanov ktorí si naozaj neprajú návrat fašizmu.
Od skončenia II. svetovej vojny sme svedkami množstva ozbrojených konfliktov, násilia a intolerancie. Svet ovládajú rôzne ekonomické elity, ktoré v záujme vlastných ziskov sú ochotné viesť nezmyselné vojny a zabíjať nevinných ľudí. Taký je súčasný svet, plný násilia, intolerancie, rastúceho nacionalizmu a žiaľ silnejúcich tendencií neofašizmu. Proti tomu treba rozhodne a neúprosne bojovať. Do histórie by sa však nemala pliesť súčasná politika. Napriek tomu, ju treba mať neustále na zreteli, kriticky ju hodnotiť a zaujímať k nej ak je treba odmietavé a odsudzujúce stanoviská. Vzájomné vzťahy medzi štátmi sa však v žiadnom prípade nemôžu riešiť vojnovými konfliktami, ekonomickými či inými sankciami, ale len a len rokovaním a racionálnym prístupom k riešeniu vzájomných problémov.
Želajme si, aby 70. výročie Slovenského národného povstania nebolo iba spomienkou na slávnu kapitolu našej novodobej histórie, vzdaním nehynúcej pamiatky, uznania a úcty živým i neživým hrdinom a účastníkom boja proti fašizmu, ale aby sa účasť zahraničných predstaviteľov na nich stala príležitosťou k zblíženiu, hľadaniu východísk k uvoľneniu súčasného medzinárodného napätia a k nastoleniu trvalého mieru na celom svete.