Jeden z výdobytkov novembra

24. februára 2017, grektibor, Nezaradené

 

Všetci čo si ešte pamätáme toľko očierňované obdobie socializmu a čo sa aspoň trochu zaujímajú o dianie okolo seba, vedia, že poľnohospodárska výroba založená na Jednotných roľníckych družstvách a Štátnych majetkoch, síce nie úplne bez chýb, ale predsa len zabezpečovala v obciach zamestnanosť a predovšetkým, dostatok kvalitnej, zdraviu neškodnej zeleniny, mlieka, mliečnych výrobkov, mäsa a ďalších poľnohospodárskych a potravinových produktov.

Pamätáme sa tiež, že v tom období platila veľmi prísna legislatíva týkajúca sa kvality potravín. Po vstupe do Európskej únie, nám legislatíva síce bola ponechaná, ale postupne sme ju boli nútení upravovať podľa legislatívy Európskej únie, ktorá na úkor kvality a neškodnosti poľnohospodárskych a potravinárskych produktov, dávala prednosť voľnému pohybu tovarov a služieb medzi jednotlivými členskými krajinami.

Už iba tento jeden jediný fakt nás núti vrátiť sa o niekoľko rokov späť a pripomenúť si protagonistov novembra, ako o. i. denne vykrikovali, aké nebezpečné a zdraviu škodlivé poľnohospodárske a potravinárske produkty produkuje ten „prekliaty, ľuďmi vraj nenávidený“ socialistický systém.

Čuduj sa svete, že čím ďalej, tým viac, častejšie a výraznejšie, ľudia nielen v našej spoločnosti ale v štátoch bývalého socialistického spoločenstva štátov, sa na konkrétnych faktoch presviedčame, ako nás títo „mudrci“, a nielen oni, cieľavedome a účelovo klamali a pripravovali pôdu pre postupnú likvidáciu poľnohospodárskych družstiev a podnikov vyrábajúcich potravinársku produkciu. Argumentovali mimoriadne lákavými klamstvami, že zo Západných krajín dokážeme lacnejšie a na vysokej úrovni kvality doviezť poľnohospodárske a potravinárske produkty. Dnes už väčšina z nás vie, že to boli obyčajné a účelové lži, slúžiace na obalamutenie ľudí, zhanobenie systému a zabezpečenie ziskov pre zahraničné poľnohospodárske a potravinárske korporácie.

Z poľnohospodársky a potravinársky sebestačnej krajiny sme sa postupne stali krajinou odkázanou na dovoz, ale o niekoľkokrát drahších a zdraviu škodlivejších poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. Likvidáciou družstiev a ŠM, vysoko bonitná a v minulosti obrábaná pôda, sa stáva predmetom predaja na stavebné účely pre rôznych zahraničných investorov na výstavbu rôznych výrobných hál a obchodných reťazcov. Pôda, ktorá za lacný groš nebola predaná na takéto a podobné účely, väčšina z nej zarastá kríčkami, burinou apod. EÚ nás donútila tiež výrazne zredukovať stavy hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny a oviec. Predtým spásané lúčne porasty sa postupne stali zarastajúcimi porastmi.

Dnes už je nad slnko jasnejšie, že to boli predovšetkým protagonisti novembra, ale tiež ich nasledovníci vo všetkých ponovembrových vládach, ktorým ľudia naleteli a zásluhou nich sa naša potravinová politika dostala do katastrofálnej situácie. Na úkor vlastných vysoko kvalitných poľnohospodárskych produktov sa žiaľ aj mäso, mlieko, vajcia, ovocie a iné produkty, chemicky upravované prevážajú po takmer celej Európe, aby vydržali putovať, aby sa v konečnom dôsledku, za drahé peniaze dostali ku konečnému spotrebiteľovi. Netreba odborníkov, stačí aj obyčajný sedliacky rozum, aby vedel posúdiť, že takto chemicky upravované potraviny sú pre ľudský organizmus ďaleko škodlivejšie ako výrobky čerstvé bez rôznych chemických úprav a konzervantov.

Obrovským paradoxom zostáva ďalšia nehoráznosť svedčiaca s prepáčením za výraz o nenažranosti a chamtivosti zahraničných výrobcov niektorých potravinových výrobkov, ktoré na náš trh dovážame zo Západoeurópskych štátov v nižšej kvalite ako na ich domáci trh.. Slovenská potravinová správa v ostatných dňoch na základe prieskumu zistila, že rovnaké produkty od rovnakého výrobcu majú úplne iné – priaznivejšie zloženie ako produkty, resp. výrobky dovážané do obchodných reťazcov na Slovensku.

Po brexite sa stále častejšie hovorí o existencii a cieľoch EÚ. Aj spomínaný problém kvality výrobkov sa otvorene začína prezentovať až v ostatnom čase, hoci sa o ňom vedelo už pred tromi rokmi. Je smutné, že o ňom mlčali a nežiadali nápravu až do ostatných dní, keď problém prepukol na verejnosť, ani vládny predstavitelia SR, hlásiaci sa k sociálnodemokratickým princípom a hodnotám.

S pomedzi mnohých problémov dobre a spravodlivo fungujúcej EÚ, je tento problém jedným z tých, ktorý je potrebné veľmi urýchlene a zodpovedne riešiť. Európska komisia by sa mala nanovo a s oveľa väčšou zodpovednosťou pozrieť na existujúci systém bezpečnosti a kvality potravín. EÚ predsa nemôže fungovať tak, že vyvážaný výrobok od rovnakého západoeurópskeho výrobcu, do krajín východu, má iné, menej kvalitné zloženie ako pre domáceho spotrebiteľa. Tak to rozhodne nemôže fungovať k spokojnosti obyvateľov členských štátov, do ktorých sa takéto potravinové výrobky, žiaľ dnes  vyvážajú a ohrozujú aj zdravie ich konzumentov.

Neobstojí, ba dokonca je úplne smiešne, keď sa niekto snaží takýto postup výrobcov zdôvodňovať kúpyschopnosťou obyvateľstva jednotlivých štátov. Je to opäť obyčajná lož, lebo aj laik vie, že ide čisto o ekonomické dôvody, ktoré majú zaručiť pre výrobcu väčšie zisky, ktoré pri udržaní cien si môžu zabezpečiť iba zmenou zloženia príslušných výrobkov. Znížením podielu mäsa, mliečnych bielkovín a použitím rôznych náhrad dosiahnu rozdielnu kvalitu výrobku, čo pre nich zabezpečí želaný výsledok v podobe nižších nákladov a vyšších ziskov. To by však v rámci spoločnej európskej politiky a jednotného trhu nemalo v žiadnom prípade existovať. Je to neetické, nemorálne a v konečnom dôsledku i škodlivé pre zdravie obyvateľstva dotknutých krajín.

Riešenie viacerých problémov je celkom prirodzene závislé od EÚ. Ale aj my musíme priložiť ruku k dielu. Postupne odhaľovať a naprávať to, čo mnohí krikľúni po novembri pokazili, postupne a nebojácne ich odhaľovať  a brať nie len na morálnu a politickú, ale aj trestnoprávnu zodpovednosť.

Podstatné je uvedomiť si tiež, že tak ako v minulosti i v súčasnosti kvalitatívne zmeny do celého procesu môžu priniesť iba kvalifikovaní, sebavedomí a hrdí remeselníci akými sú mäsiari, pekári a ďalší. Pre výchovu kvalitných odborníkov je potrebné opäť vybudovať trvalý systém výchovy, ale zabezpečiť tiež ich primerané oceňovanie. Máme výhodu v tom, že máme z čoho čerpať. Stačí sa obzrieť o niekoľko desaťročí do minulosti a využiť všetko, čo bolo a zostalo pozitívne.

Dnes sa vládni predstavitelia hrdia termínom „duálne vzdelávanie“ a tvária sa, že objavili prinajmenšom druhú Ameriku. Faktom však zostáva, že v tom prekliatom uplynulom režime, prostredníctvom teoretického vyučovania a praktickej výchovy nám v Stredných odborných učilištiach vyrastali vysoko kvalifikovaní, dobrí a na svoju profesiu hrdí remeselníci, ktorí dokázali a ešte i v súčasnosti, (škoda, že mnohí už iba v zahraničí) dokazujú svoje kvality a prednosti socialistického vzdelávania.

Bez posilňovania spoločenského postavenia poľnohospodárov a potravinárov, ale tiež iných pre spoločnosť potrebných profesií to nešlo v minulosti a nepôjde ani v súčasnom období. Bez toho by sme neboli dosiahli sebestačnosť v poľnohospodárskej a potravinárskej výrobe. Pri preberaní skúseností z minulosti, najväčším problémom bude obnova, po novembri bezhlavo a účelovo zlikvidovaného spracovateľského potravinárskeho priemyslu. Bolo naivné a hádam by sa dalo nazvať i sabotážou, likvidácia potravinárskeho priemyslu a nahováranie si, že lacnejšie nás vyjde, keď väčšinu potravinových produktov budeme dovážať zo zahraničia. Dnes už jednoznačne vieme, že to nebolo správne. Veď nemôžeme donekonečna iba vyvážať naše poľnohospodárske produkty a zo zahraničia za drahé peniaze dovážať finálne výrobky, ešte aj s nižšou kvalitou ako sme v minulosti dokázali vyrobiť sami.

Žijeme v období globalizácie, zmene klimatických podmienok čo vytvára i neisté politické podmienky. Napovedá to, že v takýchto podmienkach sa celkom určite oplatí investovať do potravín vlastnej výroby. Veď naše Slovensko má obrovský prírodný, ale tiež ľudský potenciál, aby tak ako v minulosti sme sa opäť živili vlastnými, čerstvými, kvalitnými a hlavne zdravými potravinami. Aj keď sme stratili niekoľko rokov, myslím si, že ešte stále sa oplatí vrátiť k osvedčeným formám z minulosti a zvrátiť súčasný nepriaznivý stav!