Minister kultúry Marek Maďarič požiadal ešte vlani 18 registrovaných cirkví o pomoc pri vypracovaní súpisu ich majetkov. Hoci mu odpovedali, že sa tomu nebránia, informácie nakoniec museli zisťovať úradníci ministerstva. Údaje o majetku potrebovalo ministerstvo na to, aby mohli otvoriť diskusiu o novom financovaní cirkví. Zatiaľ ich financuje štát. Len za minulý rok na platy duchovných a na prevádzku farských úradov zo štátneho rozpočtu bolo vynaložené viac ako 37,5 milióna eur. Je to suma, ktorá by celkom určite pomohla riešiť akútne problémy v školstve, zdravotníctve a v iných odvetviach hospodárstva. Po prípadnej odluke od štátu by sa cirkvi financovali z vlastných zdrojov.
Podľa údajov, ktoré ministerstvo zozbieralo, počet všetkých cirkevných nehnuteľností je 9 980, z toho je 6 139 bohoslužobných objektov, 2 118 farských budov a 1 723 iných budov. V reštitúciách od roku 1993 cirkvi získali viac ako 71 105 hektárov lesných pozemkov a okolo 47-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, pričom tento údaj nie je konečný.
Práve iné budovy, lesné pozemky a pôda môžu byť pre cirkvi v prípade odluky od štátu zdrojom príjmov napríklad cez ich prenájom. Najviac nehnuteľností vlastní Rímskokatolícka cirkev, ktorá má 3 760 bohoslužobných objektov, 1 230 farských budov, 694 iných budov a 196 cirkevných škôl. Spolu teda 5 880 nehnuteľností.
Za paradoxné treba považovať, že cirkevní hodnostári nedokázali vyčísliť aký majetok vlastnia, a už požadujú ďalší. Vyplýva to z tvrdenia predsedu Konferencie biskupov Slovenska Stanislava Zvolenského, ktorý podmienil prípadné zastavenie financovania cirkví zo štátneho rozpočtu, vrátením všetkého majetku, ktorý katolíckej cirkvi štát v minulosti vzal. Na aké ďalšie nehnuteľnosti a pozemky si katolícki biskupi robia ešte nárok to už pán arcibiskup nepovedal.
Úplne smiešne vyznieva skutočnosť, že katolícka cirkev má vedomosť o tom čo jej štát ešte údajne nevrátil, ale jej predstavitelia nedokázali ministerstvu pomôcť pri súpise majetku ktorý už celé roky vlastní. Je to o. i. dôkaz, že hoci hlásajú Desatoro Božích prikázaní, sami sa nimi neriadia. Pre posúdenie čitateľa si tri z nich, týkajúce sa majetkových pomerov dovoľujem citovať:
7. prikázanie – nepokradneš.
Podľa ich učenia to znamená, že človek má právo na súkromný majetok. Ostatní to musia rešpektovať. Človek nemá právo siahnuť na cudziu vec, ktorá mu nepatrí. Nemôže si neoprávnene privlastniť niečo, čo nie je jeho, teda ukradnúť mu to a pod.
8. prikázanie – nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu.
Pravda je to, čo máme hovoriť. Ak človek oklame, má to napraviť. Nemožno krivo svedčiť.
10. prikázanie – nepožiadaš majetok blížneho svojho ani ničoho čo jeho je.
Človek sa previňuje proti prikázaniu chamtivosťou a závisťou, keď druhým nepraje to čo majú, závidí im to. Závisť patrí medzi sedem hlavných hriechov. Nezriadená túžba po bohatstve, lakomstvo, spôsobuje prestúpenie tohto prikázania.
Myslím, že čitateľ si na základe týchto prikázaní môže urobiť jasný obraz o tom, že samotný predstavitelia cirkvi, teda katolícki biskupi hrubým spôsobom porušujú tieto Božie zákony.
V Ústave SR sa hovorí, že Slovensko nepodlieha žiadnemu náboženstvu, alebo ideológii. Táto základná charakteristika je v príkrom rozpore so Základnou zmluvou medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou. Zmluva je koncipovaná tak, že zo strany SR je nevypovedateľná. Môže ju zrušiť jedine Sväté stolica, ktorá však celkom určite o to nemá záujem. Veď by išli sami proti sebe! Neplatiť dane z neprávom reštituovaného majetku a navyše ročne poberať zo štátneho rozpočtu viac ako 21 a po milióna eur na činnosť Rímskokatolíckej cirkvi to vôbec nie je zanedbateľné. Z toho vyplývajú ešte i ďalšie otázky, ako napr. ktorému z reštituentov v SR okrem cirkevných platil štát za geometrické zameranie nehnuteľností, alebo všetky prevádzkové náklady a platy (vrátane odvodov) všetkých zamestnancov a pod.? Je to v rozpore s Ústavou a zákonmi SR, ale žiaľ je to tak.
Kresťanskí demokrati a cirkevní hodnostári pri odvolávaní sa na Ústavu SR radi argumentujú, že SR by sa nemala viazať ani na sekulárnu ideológiu. Nechápu, že práve sekularizácia je základom modernej európskej štátnosti. Umožňuje rovnoprávnosť. Kto chce byť angažovaný cirkevne, má na to právo, kto nie, má právo sa neangažovať. Odluka cirkvi od štátu je nevyhnutná. Je predsa celkom prirodzené a nanajvýš spravodlivé, aby si členstvo v záujmových organizáciách či politických stranách platil každý člen sám a nezneužíval na svoju činnosť peniaze daňových poplatníkov.
Nielen ateisti, ale aj veriaci si predstavujú pôsobenie cirkví ináč ako cirkevní hodnostári. Cirkvi by sa podľa nich nemali miešať do politiky a žiť iba zo štátnych peňazí.Potvrdil to i výskum Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý zisťoval, aké sú vzťahy medzi cirkvami a štátom.Na prieskume s názvom Demokratickosť a občania na Slovensku sa zúčastnilo 1 215 dospelých respondentov. Odpovedali v ňom na otázky o financovaní a spolunažívaní cirkví či o ich vplyve na politiku.
Na otázku, či majú byť cirkvi financované zo štátneho rozpočtu, odpovedalo záporne 80,5 percenta ateistov, vyše 35 percent katolíkov a 42 percent evanjelikov. Teda tých, ktorí nesúhlasili s podporou štátu, bolo v priemere 46,2 percenta.
Najnovší výskum Slovenskej akadémie vied potvrdil, že stále vo väčšej miere dochádza k rozporu medzi cirkevnými hodnostármi a bežnými veriacimi. Ukazuje sa, že masy veriacich – ktorých je podstatne menej ako uvádzajú oficiálne štatistiky – sú názorovo úplne niekde inde, ako by ich chceli mať ctení páni biskupi. Tí napriek tomu svoje tvrdo konzervatívne stanoviská vydávajú za názor celej cirkvi, teda aj radových príslušníkov. Týka sa to i spôsobu financovania náboženského života, platov duchovných a predovšetkým ich zasahovania do politiky. Hneď ako dozneli z novembrových tribún, práve ich požiadavky na okamžitú odluku cirkví od štátu, nám už dvadsaťpäť rokov tvrdia, že ide o dlhodobú diskusiu. Jej výsledok si za Dzurindovej vlády poistili Vatikánskou zmluvou.
Za podvodom okolo základnej Vatikánskej zmluvy nestojí iba KDH. Hlavným organizátorom bol predseda vlády Vladimír Mečiar. Na úkor spoločnosti, nehľadiac na ústavu, sa snažil zapáčiť a získať podporu cirkvi a Vatikánu. Bolo to rozhodnutie utajované, nesprávne, v rozpore s Ústavou SR a protiľudové, podobne ako i reštitúcie cirkevného majetku. Reštituovaný majetok patril štátu a nie cirkvám. Celé stáročia ich majetok spravoval štát. Katolícka cirkev aj za Slovenského klérofašistického štátu, nemohla bez súhlasu štátu s ním samostatne manipulovať. To jasne svedčí, že bol jej zverený iba do užívania a nikdy nebol v ich vlastníctve. Na Slovensku je však všetko možné. Dokonca aj beztrestne okrádať štát, len aby sa vládni predstavitelia zapáčili tým, ktorí im môžu pomôcť pri získavaní hlasov voličov, aby sa čím dlhšie udržali pri moci.
Žiaľ, že i v súčasnom období snahu ministerstva kultúry, treba zatiaľ považovať za nepodarený pokus. Stačí si všimnúť, ako pri každej príležitosti sa časť aj súčasných vládnych predstaviteľov necháva fotografovať na rôznych omšiach a na stretnutiach s biskupmi Slovenska. Uvedomujú si, že takto je možné získať priazeň i časti veriacich voličov. Škoda len, že na úkor práv štátu a jeho záujmov.
Snaha Ministerstva kultúry SR, ak je myslená úprimne, nie je dosiahnuteľná, kým nedôjde k zrušeniu Základnej zmluvy, ktorá zakotvila takéto nehorázne vzťahy medzi Rímskokatolíckou cirkvou a SR.
Ak má byť uskutočnená odluka cirkvi od štátu, vláda musí podať podnet na Ústavný súd SR a žiadať vysvetlenie či Základná zmluva medzi Svätou stolicou a SR z hľadiska medzinárodného práva je v poriadku. Musela by tiež žiadať rouhodnutie, či zmluva nie je v rozpore s Ústavou SR. Po rozhodnutí ÚS, žiadať Svätú stolicu o vypovedanie zmluvy a zrovnoprávnenie vzájomných vzťahov. Len tak je možné sa vymaniť z područia Vatikánu!
Celá debata | RSS tejto debaty