Tibor Grék, blog.pravda.sk

USA sa pomocou vydierania európskych politikov podarilo presadiť, aby za európskeho prezidenta bol zvolený jeden z proamericky orientovaných vojnových štváčov, bývalý predseda Poľskej vlády Donald Tusk.

Jeho zvolenie do úradu je neklamným dôkazom, že USA v záujme svojich koristníckych a geopolitických cieľov, usiluje vtiahnuť EÚ do konfliktu na Ukrajine a vojenskej konfrontácie s Ruskom. Usilujú o opätovné rozmiestnenie svojich vojsk a nukleárnych balistických rakiet na území Európy s cieľom namieriť ich na Ruskú federáciu.

Taktickou súčasťou boja Západu proti Rusku je aj prekrucovanie a prepisovanie dejín a udalostí 2. svetovej vojny. Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk sa v nemeckej televízii vyjadril, že v 2. svetovej vojne Sovietsky zväz napadol Ukrajinu a Nemecko. Je to do neba volajúca lož!

Vojnový zločinec Bandera bol vyhlásený za ukrajinského národného hrdinu. Hitlera v pobaltských republikách určití predstavitelia považujú za osloboditeľa a pod. Predstavitelia Západu sa k týmto nehoráznym klamstvám nevyjadrujú. Vyhovuje im, že hlavne mladej generácii sú takto vtláčané do hláv klamstvá a lži a vôbec im nevadí, že po sedemdesiatich rokoch od skončenia 2. svetovej vojny tí, ktorí mali najväčší podiel na porážke fašistického Nemecka a po vojne sa stali hlavným garantom 70. rokov trvajúceho mieru v Európe sú označovaný za agresora a ohrozovateľa mieru v Európe. Rusi sú dnes označovaní za nášho úhlavného nepriateľa. Niektorí, žiaľ tiež politici podporujú takéto nezmysli. Veď to povedal aj prezident najdemokratickejšej krajiny sveta, nositeľ Nobelovej ceny za mier na Valnom zhromaždení OSN, že najväčšou hrozbou pre svet je ebola, Rusko a Islamský štát. Takmer 30 miliónov ruských obetí na životoch a za 700 miliárd rubľov materiálnych škôd sa stali iba štatistickými číslami z čias druhej svetovej vojny, ktorú viedol Sovietsky zväz proti hitlerovskému Nemecku. Víťazom sa však aj tak stali Američania. Napokon aj koncentračný tábor v Osvienčime vraj neoslobodila Červená armáda, ale Ukrajinci. Veď je to nehorázna lož!

Vojnoví štváči na najvyšších miestach EÚ, na čele s Tuskom svojim nerozumným rozhodovaním a snahou o vojenskú konfrontáciu s Ruskom, vytvárajú pre nás mimoriadne nebezpečnú situáciu.

História z jari 1938 roku nás varuje, že z medzinárodnej politickej krízy iná cesta ako vojnový konflikt neexistuje. Otáznym ostáva už iba čas kedy vypukne. Pred ňou nás ešte stále môže ochrániť jedna jediná vec: okamžité zrušenie zmlúv a vystúpenie s agresívneho paktu NATO. Na to však ani politici jednotlivých členských štátov EÚ zatiaľ nenabrali potrebnú odvahu, obávajúc sa o svoje teplé, dobre platené miestečká, aj keď ostatný samit Vyšehradskej štvorky v Budapešti celkom otvorene naznačil prvé rozpory medzi Slovenskom, Českom, Maďarskom a Poľskom, ktoré v EÚ vehementne bojuje proti Rusku.

Napriek vojnovým štváčom, je viac ako isté, že čelní politici spolu s väčšinou občanov si neželá a ani nepôjde do otvorenej vojenskej konfrontácii s Ruskom. Potvrdzujú to aj výroky premiérov uvedených troch štátov, keď odmietli tlak Bruselských proamericky zameraných politikov na ďalšie sankcie voči Rusku. Považujú ich za nezmyselné, viac poškodzujúce EÚ ako Rusko voči ktorému sú namierené. Obdobne za nezmyselné považujú i vojenské riešenie konfliktu na Ukrajine. Postoj premiérov vlád Maďarska, Česka a Slovenska, aj vzhľadom na silnejúci tlak občanov, možno chápať ako signál pre postupnú prípravu na vystúpenie s agresívneho paktu NATO.

Zvolením Tuska na čelo EÚ sledovali USA cieľ, výrazne posilniť agresivitu EÚ proti Rusku. Poliaci sa vôbec netaja túžbou vypovedať vojnu Ruskej federácii. Obsadiť časť Ukrajiny a znovu vytvoriť Veľké Poľsko. Pre niektorých Poliakov je to silná motivácia. Ide im o prevzatie vedúceho postavenia Slovanských a postsocialistických krajín Európy. O túto úlohu usilujú neúspešne už od stredoveku. Zlikvidovať vedúce, mocenské postavenie Moskvy vo Východnej Európe sa im nepodarilo a verím, že sa nikdy nepodarí.

Bez silného postavenia Ruska by sa Poľsko vo Východnej Európe začalo správať agresívne a stalo by sa mimoriadnou hrozbou. História prvej Československej republiky jasne dokazuje, že musela čeliť útoku poľských a maďarských vojsk v bojoch o pohraničné oblasti.

V dnešnej, dá sa povedať šialenej protiruskej kampani vedenej USA a EÚ je až skoro neuveriteľné, že sa našli odvážlivci predovšetkým v Maďarsku, v Českej republike, ale i na Slovensku, ktorí dokázali napriek umelo vyvolávanej jednote, nebojácne odhaliť hrozivé scenáre Bruselu – viesť celú EÚ krok za krokom k otvorenému vojnovému konfliktu s Ruskom. Dá sa očakávať, že proti Orbánovi, Zemanovi a Ficovi bude vedená stále silnejšia propaganda a vedená vojna v masovokomunikačných prostriedkoch ale tiež americkými ambasádami v jednotlivých krajinách.

V masovokomunikačných prostriedkoch sa už niektorí politici EÚ neboja otvorene hovoriť o „vojne s Ruskom.“ Prezident Putin je mimoriadne zdržanlivý ale pevne rozhodnutý brániť svoju vlasť. Vytrvalo popiera obvinenia Západu, že Rusko sa po rozpade Sovietskeho zväzu snaží o obnovenie niekdajšej veľmocenskej politiky. Podľa neho Spojené štáty „nepotrebujú spojencov, potrebujú len vazalov“. Moskva však takéto postavenie nikdy neprijme. Západ musí rešpektovať a zohľadňovať jej záujmy, ak s ňou chce normalizovať vzťahy.

V celej tejto nebezpečnej „hre“ vojny proti Rusku existujú dva scenáre. Oba pre nás, celkom určite znamenajú tragické dôsledky.

Za predpokladu, že budeme spolu s NATO bojovať proti Rusku, ktoré sa rozhodne pre konvenčný spôsob boja, je dopredu jasný víťaz. V Európe totiž Ruská federácia nemá konkurenta. Ak by sa podarilo ruské vojská zastaviť nukleárnymi zbraňami, Rusko použije rovnaké zbrane a z našej krajiny sa stane spálená zem. Vojnoví štváči sa zachránia útekom do USA. Ujdú bez svojich naivných voličov, ktorí zostanú doma na pospas svojmu osudu.

Druhý scenár predpokladá, že sa nepripojíme k NATO. To nás síce ochráni pred ruským odvetným úderom, ale nie pred obsadením vojskami NATO kvôli našej polohe, lebo hlavný vojnový front sa dá očakávať na poľskom území. Poľsko by sa tak opäť stalo najviac postihnutou krajinou.

Oba scenáre predpokladajú, že žiadna z vojnových krajín nepoužije strategické jadrové zbrane. Ak by boli použité, tak Európa zmizne v nukleárnom ohni. USA a Rusko vzhľadom na ich mimoriadne veľkú rozlohu by hádam prežili.

Politici v Bruseli stratili rozum keď sa zjednocujú a nahovárajú si, že dokážu Rusko vojensky poraziť. Je to naivita najhrubšieho zrna a obrovský podvod na občanoch. Vôbec nehľadia na naše národné záujmy, bezpečnosť a prežitie našich národov. RF má svoje bohaté skúsenosti z udržovania stability a podpory svojich susedov. Nebude vysielať svoju armádu nikde, kde nebude „vítaná.“ Kyjev si preto bude musieť tak ako doteraz kopať svoj vlastný hrob sám a je otázne, že kto sa zúčastní oficiálneho pohrebu Ukrajiny. Takéto tvrdenie je opodstatnené hlavne preto, že nie všetky regióny na Ukrajine súhlasia a podporujú politiku súčasnej chunty. Brusel by mal nechať Moskvu, aby sa sama vysporiadala s kyjevskou chuntou, ktorá zvrhla demokraticky zvolených predstaviteľov, nevyriešila ťaživé problémy ľudí, ale umožnila oživiť nacionalizmus, neonacizmus, rozpútať občiansku vojnu pre záujmy USA a ukrajinských oligarchov.

Je najvyšší čas, aby politici v Bruseli prestali pochlebovať USA, vynucovať si akúsi jednotu predstaviteľov členských štátov, aby prestali slúžiť koristníckym záujmom cudzej nenásytnej moci a opäť našli stratený rozum!

História ponúka obrovské množstvo príkladov, že nenávisťou a vojnovými konfliktami sa nedajú riešiť problémy vo vnútri jednotlivých štátov, ale ani medzi nimi. Aj keď RF na čele s Vladimírom Putinom je mimoriadne zdržanlivá, nemožno očakávať, že tak bude do nekonečna. Ak sa NATO pokúsi napadnúť Rusko, Putin bez váhania a celkom oprávnene, v záujme ochrany občanov Ruska použije jadrové zbrane bez ohľadu na dôsledky v Európe. To by bola príliš veľká daň za Krym a aj celú Ukrajinu.

EÚ sa ešte môže dostať zo zovretia USA a zabojovať o svoju záchranu, jasným a nekompromisným odmietnutím vojenského zásahu NATO na Ukrajine a vojny proti Rusku.

Nastal čas, aby sa aj ľudia členských štátov EÚ zjednotili proti vojnovým štváčom, vyšli do ulíc a otvorene sa postavili proti hroziacej katastrofe.