Tibor Grék, blog.pravda.sk

Historik Dušan Kováč v denníku Pravda 2.5.2015, pod názvom „Víťazstvo nad nacizmom a súčasná Európa“ sa pokúšal vyriešiť dilemu USA a niektorých západoeurópskych politikov, či sa zúčastniť, alebo nezúčastniť osláv 70. výročia skončenia 2. svetovej vojny a víťazstva nad hitlerovským Nemeckom.

Pri riešení tejto, (ako ju sám nazýva) „politickej kauzy“ neposudzuje historické fakty v danej dobe, ale sa na ne snaží nabaľovať niektoré súčasné (aj to spolitizované) udalosti, ktoré nemajú nič spoločné s porážkou nacistického Nemecka. Bez rešpektovania skutočnosti tvrdí, že: „Putinovo Rusko násilím a v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Krym a systematicky destabilizuje situáciu na Ukrajine.“

Tvrdí to bez doloženia čo i len jedného presvedčivého dôkazu. Ide o jeden z neklamných dôkazov pokusu účelového výkladu súčasnej situácie na Ukrajine a jej spájanie s históriou z pred niekoľko desaťročí.

Paradoxom zostáva, že vôbec neregistruje, že za materiálnej, morálnej ale i personálnej pomoci USA, prostredníctvom Majdanu sa k moci dostala chunta, ktorá zvrhla legálne a demokraticky zvolených predstaviteľov. Chunta, ktorá vyvolala, viedla a napriek dvom Minským dohodám, neustále vedie vojnu proti vlastnému, rusky hovoriacemu obyvateľstvu iba preto, že nesúhlasí s fašistickými a banderovskými praktikami, ktoré dostávajú na Ukrajine zelenú. Chuntu, ktorá nerieši akútne problémy ľudí, ale vytvára priestor pre cudzie záujmy, zvyšovanie rastu bohatstva, moci sa chopiacich oligarchov na čele s Petro Porošenkom. Pán Kováč sa tvári ako by tieto udalosti ani neexistovali. Je však všeobecne známe, že konflikt na Ukrajine nebol vyvolaný náhodne. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa naplno prejavili snahy USA – stať sa jediným a neobmedzeným pánom sveta. Ku svojim koristníckym a geopolitickým záujmom im chýba ovládnuť už iba obrovské územie, nerastné a surovinové bohatstvo Ruska a urobiť z neho poslušného služobníka. Chcú tak zavŕšiť neúspešný pokus Hitlera z obdobia 2.svetovej vojny.

Pre naplnenie svojho cieľa, už vynaložili nemálo finančných prostriedkov. Vo svojom úsilí sú rozhodnutí pokračovať za každú cenu. Usilujú rozpútať v Európe ozbrojený konflikt proti Rusku. Dôkazom sú viaceré skutočnosti. Napr. aj prechod amerických vojsk cez územie Česka po pozemných komunikáciách, vracajúcich sa z cvičenia v Pobaltských republikách. Bola to obrovská propagandistická akcia, demonštrácia sily, agresivity a psychologická príprava na vojnu.

Pre svoje ciele získavajú niektorých politikov EÚ a hlavne postsocialistických krajín v presvedčení, že tak sa im ľahšie podarí oklamať svet. Nám Slovákom obrovskú hanbu robí správanie niektorých politikov. Medzi nimi i prezidenta Andreja Kisku, ktorý úplne prepadol propagande USA. Bez hanby a začervenania tvrdí, že: „Majdan bol vyjadrením ľudí, že Ukrajina chce ísť smerom k demokracii, nechce oligarchov, ani úplatky, chce byť súčasťou našej demokratickej Európy.“ Ako si potom vysvetliť, že on sám ako oligarcha si podáva ruky a podporuje oligarchov Ukrajiny, ktorí v záujme vlastného obohacovania a cudzích záujmov, vraždia vlastných spoluobčanov?!

Bratovražedná vojna na Ukrajine ani len náhodou nekončí Minskými dohovormi. USA a ich pochlebovači, ukrajinský oligarchovia, nacionalisti, neonacisti v záujme vlastného obohacovania to jednoducho nedovolia. Aj preto tá obrovská demonštrácia sily po štátoch Európy a osobitne nášho bezprostredného suseda Česka. Aj preto taká obrovská snaha o ignorovanie osláv 70. výročia konca 2. svetovej vojny a porážke nacistického Nemecka!

Pán historik, ako by úplne zabudol na situáciu okolo odtrhnutia Kosova od Srbska. Podľa neho to zrejme nebolo hrubým porušením medzinárodného práva, keď to nestojí ani len za zmienku.

Pričlenenie Krymu k Ruskej federácii prebehlo na základe priamej demokracie, keď 90% občanov vyjadrilo svoju vôľu s kým a ako chcú žiť. Bez násilia, bez obetí na ľudských životoch a materiálnych škôd rozhodli o pričlenení k Ruskej federácii. To historik nazýva anexiou a hrubým porušením medzinárodného práva. Asi si neuvedomuje, že význam slova anexia vyjadruje násilné začlenenie určitého územia, alebo celého štátu do iného štátneho útvaru, pomocou politického, alebo vojenského nátlaku. Typickým príkladom bola anexia, tzv. anšlus Rakúska Nemeckom v roku 1938. Nič podobné sa na Kryme nestalo!

Namiesto historických faktov, používa jednostranné politické konštatovania a účelové lži z dielne „najdemokratickejšie“ sa tváriaceho štátu sveta Spojených štátov, keď tvrdí, že „ísť na oficiálne oslavy do Moskvy znamená verejne podporiť súčasnú Putinovu politiku.“ A pokračuje: „Hľadanie historických argumentov nie je ničím iným, iba hľadaním alibi a výhovoriek na podporu rozhodnutia do Moskvy cestovať.“

Každý rozumne uvažujúci človek musí uznať, že takéto tvrdenie nemôže robiť historik, ktorý má čo i len minimálnu snahu o objektívne hodnotenie skutočnosti. Kováč, žiaľ vedome a účelovo podvádza verejnosť, keď tvrdí, že podpísaním zmluvy o neútočení medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom sa Sovietsky zväz stal spojencom Hitlera a spolu s ním prepadol Poľsko a začal 2. svetovú vojnu. Takéto tvrdenie je vysoko účelové, lživé a nehodné historika. Pri tom ani len náhodou nespomína, že podobné zmluvy s Nemeckom mali podpísané aj iné štáty. Napríklad v januári 1934 nemecko-poľský pakt o neútočení, v septembri 1938 anglo-nemecká deklarácia o neútočení a v decembri toho istého roku francúzsko-nemecká deklarácia o neútočení. Podľa neho teda možno tvrdiť, že všetky tieto štáty napadli Poľsko a boli iniciátormi 2. svetovej vojny!? Veď to je do neba volajúca lož a obyčajná hlúposť!

Podpísanie zmluvy Ribbentrop – Molotov, nič nezmenilo na skutočnosti, že Hitler celú svoju kariéru dávno pred tým ako sa stal kancelárom venoval vojne. Ako nacista bol napáchnutý revanšom za neúspech v prvej svetovej vojne.

Pán Kováč, buď zabudol, alebo jednoducho nemal záujem spomenúť ďalšie historické fakty v danom čase a v nadväzujúcej postupnosti. V septembri 1938 napriek protestu Sovietskeho zväzu bola uskutočnená mníchovská konferencia za účasti predstaviteľov Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzka, na ktorej sa účastníci bez zástupcov ČSR a ZSSR dohodli na odtrhnutí československého pohraničia a jeho pripojenia k Tretej ríši. Západné mocnosti, chceli tím dosiahnuť, aby sa Hitler orientoval smerom na Východ. V Mníchove bez nás a ZSSR obetovali ČSR, nerešpektovali spojenectvo so Sovietskym zväzom, aby ho počas vojny znovu obnovili. Je to jasný dôkaz, že kto o čo usiloval. V júni 1939 Nemecko uzavrelo s Lotyšskom a Estónskom pakt o neútočení. O mesiac neskôr Sovietsky zväz odporúča V. Británii a Francúzku návrh na uzavretie dohody o vzájomnej pomoci. Rokovania však stroskotali, lebo Poľsko a Rumunsko odmietli povoliť prechod Sovietskej armáde v prípade agresie cez ich územie. To bola pravá príčina prečo sa vláda ZSSR napokon rozhodla prijať návrh Nemecka, a v Moskve bola podpísaná dohoda Ribbentrop – Molotov. Sovietsky zväz sa tak aspoň dočasne zbavil nebezpečenstva zo strany Nemecka. Naozaj iba dočasne, lebo keď sa Hitlerovi nepodarilo pokoriť V. Britániu, rozhodol sa napriek zmluve, 22. júna 1941 prepadnúť Sovietsky zväz.

Nie Sovietsky zväz, ale na základe Mníchovskej dohody, Slovenská republika sa stala účastníkom 2. svetovej vojny hneď od prvého dňa t. j. 1.septmbra 1939, keď jej vojenské jednotky v spolupráci s nemeckým Wehrmachtom napadli Poľsko. Spojencom nacistického Nemecka zostala až do konca. Počas trvania vojny v Európe spolu s nemeckými vojskami, slovenská armáda pôsobila na území dnešných európskych krajín Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, Ruska, Moldavska, Rumunska, Maďarska, Rakúska, Talianska a Česka. Navyše treba poznamenať, že Slovensko vypovedalo vojnu aj Spojeným štátom americkým a Veľkej Británii. O týchto skutočnostiach sa úmyselne mlčí. Zvýrazňované sú iba tie, čo vyhovujú tvrdeniam „najdemokratickejšej“ krajine sveta – Spojeným štátom, v úsilí o zavŕšenie Hitlerovho, plánu o svetovládu. Preto je snaha bagatelizovať úlohu Sov. zväzu na výsledkoch 2. svetovej vojny a z dnešného Ruska robiť nedemokratický štát zločincov, ohrozovateľov mieru napriek tomu, že je všeobecne známe, že bez hrdinstva Červenej armády a porážky nacistického Nemecka, by nemohla vzniknúť ani dnešná Európska únia a bez záruk Ruska by sme už 70. rokov v Európe nedokázali žiť v mieri.

Sovietsky zväz nebol a nie je agresor, ako sa to mnohí snažia dokazovať. Stal sa obeťou agresie. Bol donútený postaviť sa na odpor obrovskej presile a brániť sa proti cieľom nacistického Nemecka, ktoré sa stalo najväčším nebezpečenstvom pre celý civilizovaný svet. Priznáva to napokon aj sám historik, keď tvrdí: „Víťazstvo nad nemeckým nacizmom je z hľadiska globálnych svetových dejín, ale aj z hľadiska európskych a slovenských dejín významným historickým medzníkom, ktorý si bude pripomínať celý demokratický svet.“

Napriek ekonomicky silnému, dobre vyzbrojenému Nemecku a rýchlemu postupu nemeckých vojsk, hrozila porážka Sovietskeho zväzu na základe čoho by bol Hitler  ovládol obrovské nerastné bohatstvo Sovietskeho zväzu a stal sa tak vládcom sveta.

Americká armáda sa tvári ako armáda chrániaca mier vo svete. Každý rozumne uvažujúci človek vie, že je to obyčajná a nehorázna lož! Všade vo svete, kde vstúpili v záujme vznešených cieľov slobody a demokracie, po ich zásahu zostali milióny mŕtvych, sirôt, invalidov, nešťastných rodín, zničených nemocníc, škôl, fabrík, a obydlí, narástla nevraživosť medzi ľuďmi, strach a obrovská chudoba.

Globalistickí predátori v boji o svetovládu, sa rozhodli pokračovať v načatom diele Hitlera. Vojna na Ukrajine je novým pokusom o dosiahnutie strategického cieľa. USA sa dali do pohybu cez Ukrajinu,  pobaltské štáty a stred Európy smerom na Moskvu, aby sa zmocnili euro – ázijského priestoru, v snahe ovládnuť svet. Ich propaganda je nepretržitá a dobre kamuflovaná. Presne v intenciách bývalého nemeckého politika, ríšskeho ministra Goebbelsa, ktorý tvrdil, že: „Stokrát opakovaná lož sa stane pravdou! Čím väčšia lož, tým hlasnejšie ju treba kričať do sveta!“ A presne to Spojené štáty robia! Pre šírenie svojich klamstiev a lží našli žiaľ vo svete prívržencov, ktorý tie klamstvá a lži šíria do celého sveta. Svoje špinavé,  krvou miliónov nevinných ľudí presiaknuté úmysly, aby sa stali hodnoverné, zaobaľujú do vznešených cieľov slobody a demokracie!

Aký to paradox. Čo sa nepodarilo Hitlerovi, dnes sa o to usiluje USA. Zdá sa, že sme  nepoučiteľní. Niektorí nielen naši, ale i európski politici sa im v tom snažia vehementne pomáhať. Nekriticky, jednostranne a tendenčne obviňujú Rusko z krízy na Ukrajine a z tendencie rozpútať v Európe vojnový požiar. Dokazuje to o. i. aj tvrdenie historika Kováča, ktorý síce nepopiera potrebu si pripomenúť a osláviť 70. výročie skončenia 2. svetovej vojny a porážky nacistického Nemecka, ale jedným dychom dodáva, že „Nemali by sme však oslavovať v Moskve, pretože súčasná ruská politika dokazuje, že pre ňu medzinárodné právo a nedotknuteľnosť územia suverénneho štátu nepredstavujú nijakú hodnotu.“

Aká to úbohosť, keď sa historik snaží politicky a účelovo zmiešavať súčasnosť s uctením si pamiatky tých, ktorí obetovali svoje životy v boji proti nacistickému Nemecku, za naše oslobodenie a mierový život. Odhliadnuc od názoru historika, ani len náhodou to nie je Rusko, ktoré tento mierový život v Európe a vo svete sa snaží ohroziť. Stačí si pozorne pozrieť dejiny, preštudovať najnovšiu históriu a postup USA v rôznych častiach sveta aspoň po 11. septembri 2001, kedy USA v masovom rozsahu zahájili „boj proti terorizmu.“

Po 11. septembri, bez mandátu OSN, ktorý jediný na základe medzinárodného práva môže povoliť vojenský zásah na území cudzieho štátu, USA napadli Afganistan. Na základe vyložených klamstiev a lží nasledovala agresia Iraku, Sýrii, Líbye, Srbska a ďalších krajín sveta. Spojené štáty strieľajú ľudí bez súdu a dôkazov z bezpilotných lietadiel, vraj v záujme ich obrany a likvidácie terorizmu. Za niekoľko rokov, na základe priameho rozkazu nositeľa Nobelovej ceny za mier B. Obamu, bezpilotné lietadlá v Pakistane, Jemene, Afganistane zo vzduchu zastrelili bez akéhokoľvek súdu, možnosti obhajoby (Charta ľudských práv to zaručuje) viac ako 2 000 vo väčšine prípadov nevinných ľudí. To USA, NATO a niektorí páni politici a historici považujú za normálne ? Nie je to náhodou úplne jasná, nepopierateľná agresia a terorizmus?

Boj proti terorizmu sa stal iba zastieracím manévrom pre rozpínavosť USA. Je to obyčajná manipulácia s verejnou mienkou. Ak by všetky štáty, ktoré vyhlasujú, že bojujú proti terorizmu, naozaj tak činili, rozhodne by sa to vo svete muselo prejaviť. Celkom  určite by bolo menej chudoby, utrpenia, konfliktov, nevraživosti, terorizmu a vojen.

Ak by USA boli skutočne najdemokratickejšou krajinou sveta, tak napríklad na Ukrajine by nevznikla kríza s ich jednoznačnou podporou. Demokraticky zvolený prezident Janukovič by nebol nelegálne zvrhnutý a Majdan by nebol oficiálne USA kvalifikovaný ako legálna revolúcia ľudu, ale ako teroristický čin.

Terorizmus ako taký nám nepriniesol nik iní iba politici tzv. demokratických štátov svojou agresívnou politikou v záujme vlastných geopolitických cieľov.

Na záver si dovolím aspoň niekoľko poznámok k úlohe Sovietskeho zväzu pri porážke nacizmu a účasti predstaviteľov štátov sveta na vzdaní pocty tým čo položili svoje životy, aby sme my dnes mohli slobodne žiť.

Vďaka obrovskému hrdinstvu sovietskeho ľudu vo Veľkej vlasteneckej vojne sa situácia na fronte obrátila, útok nemeckých vojsk bol zastavený a v Kurskom oblúku nemecké vojská boli definitívne donútené k ústupu a postupne vytlačené z územia ZSSR. Červená armáda oslobodením svojho územia sa nezastavila a pokračovala v oslobodzovaní ďalších krajín strednej, južnej a severnej časti Európy za podpory spojencov ktorí sa postupne počas oslobodzovania pridávali k Červenej armáde. Sovietsky zväz niesol po dlhú dobu hlavné vojnové bremeno sám. Darmo naliehal na západných Spojencov aby urýchlene otvorili západný (druhý) front, čo uskutočnili až začiatkom júna 1944 na pobreží Francúzka v Normandii. Západ by nemal zabúdať na obrovské obete a hrdinstvo sovietskeho ľudu počas 2. svetovej vojny. Bez Sovietskeho zväzu by porážka nacistov bola neuskutočniteľná! Nacistické Nemecko bolo porazené a 8. mája 1945 donútené podpísať definitívnu kapituláciu.

Rusi sú veľký, kultúrny,  mocný a plným právom i hrdý národ. Bez neho by Európa v dnešnej podobe nikdy nevznikla a nežila už 70. rokov v mieri. Rusko nie je náš nepriateľ! Našim nepriateľom sú politici, ktorí sa v záujme bohatstva a svetovlády  chystajú zničiť všetko čo je ľuďom na našej planéte – zem drahé.

Kto má iba trochu rozumu a dokáže ho používať, si musí uvedomiť, že Európa dokáže existovať iba v priateľskom vzťahu s Ruskou federáciou. Iba v jednote a v spolupráci so všetkými krajinami ktoré Američania napadli, obsadili, zmasakrovali, sa môže začať skutočné svetové a trvalé obdobie mieru.

Víťazstvo ZSSR nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne a v 2. svetovej vojne vôbec, bolo nie len víťazstvom jedného impéria nad druhým, ale pre svet bolo skutočným oslobodením od nacistického Nemecka. Práve preto plným právom 70 výročie skončenia 2. svetovej vojny v Európe si bolo treba pripomenúť v metropole Ruska, ktoré má najväčší podiel a ktorého ľud priniesol najväčšie obete, ktoré si toto víťazstvo vyžiadalo. Historické fakty sa len tak ľahko prepísať nedajú!