Tibor Grék, blog.pravda.sk

Mám v rodine učiteľov a sám som v určitom období prednášal. Veľmi dobre poznám náročnosť a zodpovednosť práce, lepšie povedané, poslania učiteľa, ktorý svojim zverencom chce odovzdať čo najviac a najkvalitnejších vedomostí.

Súdny a racionálne uvažujúci človek vie, že učitelia si zaslúžia vyššie zárobky a pre skvalitnenie vybavenosti škôl a vyučovacieho procesu, aj viac peňazí do rezortu. Podobne je to v zdravotníctve, ale aj v niektorých ďalších,  tiež dôležitých odvetviach. Do štrajku sa zapojilo iba niečo cez 2% naverbovaných učiteľov. Pri tomto čísle si dovolím pripomenúť, že u nás každý piaty človek žije na hranici chudoby. Tragédiou je, že v roku 2014 sa v kategórii chudobných nachádzalo až 5,7% pracujúcich občanov Slovenska. Je to alarmujúce konštatovanie, ale pripisovať to na vrub akurát teraz vládnucej strane, tak ako to robí Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU), by bolo neseriózne a úplne scestné. To by dnes mali všetci, pár dní pred voľbami vstúpiť do neobmedzeného štrajku? Vie si to vôbec niekto predstaviť čo by to znamenalo?!

Žiaľ, že pár jednotlivcov medzi učiteľmi z ISU nieže by si to neuvedomovalo, ale podporovaní pravicovými politickými stranami, sa rozhodlo zorganizovať vydieranie vládnucej strany, usporiadať cirkus pre deti a väčšinu verejnosti. Kto pozorne sleduje vyjadrenia predstaviteľov štrajkového výboru a lídrov pravicových, parlamentných i neparlamentných strán, určite postrehol až prílišnú zhodu v ich vyjadrovaní a farizejstvo niektorých z nich, keď si nepriznávajú, že na situácii v školstve, zdravotníctve a vôbec v spoločnosti, za vyše 26 rokov majú všetci svorne bez rozdielu, svoj obrovský a nezmazateľný podiel.

Väčšina občanov si prácu učiteľov váži. Súčasný neobmedzený štrajk však hodnotia ako vydieranie a obyčajný cirkus, podľa vzoru Matoviča a Hlinu. Štrajkujúci, ktorých je mizivé percento z celkového počtu učiteľov, by si mali uvedomiť, že poškodzujú tým vážnosť a úctu učiteľského povolania. Ak by chceli poznať ich názory, mali by zájsť medzi obyčajných ľudí, ktorí ich nepoznajú a vypočuť si ich názory. Potom by sa celkom určite v tretí deň štrajku (27.1.2016) nemohli obrátiť na rodičov s výzvou v ktorej o. i. hovoria: „Za Iniciatívu slovenských učiteľov chceme vyhlásiť, že nás tento stav vôbec neteší a najradšej by sme boli, aby všetko bolo tak, ako v kultúrnej spoločnosti má byť.“ Ďalej upozorňujú, že ich štrajk nekončí, lebo veľká časť pedagógov je odhodlaná vydržať tak dlho, ako bude treba. Koľko to je, to nehovoria! Rodičia nech hádajú, že dokedy sa pánom učiteľom uráči pochopiť, že za rukojemníkov si vybrali žiakov, ktorým to vyhovuje, ale i rodičov, ktorým to absolútne nevyhovuje.

Väčšine občanov je nad slnko jasnejšie, že pár dní pred voľbami, objektívne nemôžu nič dosiahnuť zo svojich ultimatívnych požiadaviek. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa, v súlade so zákonom bola podpísaná oprávneným zástupcom odborov. Je nelogické, že po jej podpise, po schválení rozpočtu na budúci rok, sa naraz začali formovať rôzne iniciatívy ako ISU, nové odbory a pod., ktoré nepomáhajú riešiť problémy, ale podľa prianí niekoho, iba rozoštvávajú učiteľov medzi sebou a celú verejnosť štvú proti učiteľom. Žiadajú nereálne, a navyše,  zvonia zvoncami na odchod vlády, ktorej mandát, aj bez ich zvonenia, voľbami do NR SR končí.

Nikto, kto má rád Slovensko a vie čo je to budúcnosť národa, nemôže podporiť tých, čo nedokážu triezvo uvažovať a nechajú sa zneužiť politickými stranami a hádam i cudzími mocnosťami na šírenie nepokojov a zmätkov. Dokazujú tým, ako im „skutočne záleží“ na skvalitňovaní školstva. ISU robí nátlak nie len na vládu a spoločnosť, ale žiaľ i na rodičov, keď demagogicky vo svojej výzve vyhlasujú: „Vážení  rodičia,  ak  rozumiete  našej  motivácii  a záleží  Vám  na  rýchlom ukončení štrajku, nezaobídeme sa bez Vašej pomoci. Každý Váš podporný mail či registrácia na našu stránku je pre nás zaväzujúce povzbudenie, no žiaľ, to nestačí. Chceli by sme Vás poprosiť, aby ste dali na vedomie vláde, že chcete, aby sa naše deti opäť učili.“

Aký to objav a túžba organizátorov štrajku, aby sa deti učili! Štrajkový výbor a všetci ostatní dobre vedia, že to nezáleží od rodičov a ani od misiu končiacej vlády, ale len a len od tých, ktorí sa rozhodli, robiť bengál a neporiadok. Len oni môžu rozhodnúť o ukončení nezmyselného štrajku. To by bol skutočne konštruktívny a situáciu riešiaci postup.

Ak štrajkujúcim učiteľom zostala aspoň štipka charakteru, sebareflexie a majú radi svoje poslanie – formovať a vychovávať kvalitne mladšiu generáciu, tak by sa mali urýchlene spamätať, zastaviť nezmyselný cirkus, rodičom a deťom sa ospravedlniť a svoje požiadavky prostredníctvom OZ PŠaV presadiť do programového vyhlásenia vlády, ktorá vzíde z volieb 5 marca. Dokázali by tým tiež, že nechávajú slovenského voliča vo voľbách rozhodovať slobodne bez nátlaku a rôznych demagogických afér, ktoré nemôžu priniesť nič pozitívneho a už von koncom nie riešenie ich ultimatívnych požiadaviek.