Prostredníctvom denníka Pravda z 8.11. tohto roka, pod názvom „Festival slobody ukazuje na čas neslobody,“ sa široká čitateľská verejnosť dozvedela o iniciatíve Ústavu pamäti národa – priblížiť hlavne mládeži základných a stredných škôl vraj „najtemnejšie stránky komunizmu.“
Patrím ku generácii narodenej počas II. svetovej vojny. Vyrastal som a väčšinu svojho života pôsobil v bývalom režime. O konkrétnom dianí nemusím čerpať z účelovo a tendenčne napísaných učebníc, ani ma nemusia informovať antikomunisticky a antisocialisticky orientovaní mladíci z ÚPN. Mám dostatok životných skúseností a aj vlastný podiel na výsledkoch toho, čo tak ľahkovážne nazývajú obdobím totality a neslobody.
V ozname sú použité pojmy, ktorých význam považujem za nutné aspoň stručne vysvetliť, aby mohol každý pochopiť, ako Ústav pamäti národa organizovaním akcie účelovo a skreslene informuje verejnosť.
Socializmus je prvá fáza komunistickej spoločnosti. Jej cieľom je odstrániť súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a triedny antagonizmus. Podstatou je spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov. Vedúcou silou je robotnícka trieda a družstevné roľníctvo. V odmeňovaní platí zásada, podľa množstva a spoločenského významu vykonanej práce. Uplatňovaná je široká demokracia (výrobné porady, verejné schôdze, do orgánov miest, obcí a národného zhromaždenia sú okrem odborníkov volení zástupcovia robotníkov, roľníkov, inteligencie, žien a národnostných menšín). Tým je zaručená aktívna účasť pracujúcich na riadení.
Komunizmus je beztriedne spoločenské zriadenie s jednotným spoločenským vlastníctvom výrobných prostriedkov a úplnou spoločenskou rovnosťou členov spoločnosti. Vo svojej podstate je to občianska, alebo spoločenská samospráva. Práca pre spoločnosť sa stáva životnou potrebou a v odmeňovaní sa uplatňuje zásada „každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb.“
Revolúcia je prechod od určitého javu nižšej kvality k jej vyššiemu stupňu. V tomto prípade ide o kvalitu spoločnosti, teda prechodu od jednej spoločenskoekonomickej formácii k druhej. V onen novembrový deň, keď sa štrngalo kľúčmi, nešlo o žiadnu „zamatovú či nežnú“ revolúciu, ako to nazvali jej protagonisti. Nešlo o žiadne skvalitnenie vzťahov, ani v jednej oblasti spoločenského, ekonomického a politického života. Išlo iba o protest proti niektorým praktikám a o nápravu chýb bývalého režimu. Tak to aspoň tvrdili tribúni novembra. Svedčí o tom o. i. aj prejav hlavného aktéra, Václava Havla z ktorého vyberám: „…Komunisti vás budú strašiť nezamestnanosťou. Nie je to pravda, ničoho sa nebojte. Dvadsať rokov tvrdila komunistická propaganda, že chcem v krajine obnoviť kapitalizmus a získať späť zoštátnené majetky. Boli to všetko klamstvá, ako sa čo najskôr presvedčíte.“ (http://www.mordechajkapusta.com/2011/12/slavne-prejavy-vaclava-havla.html) A skutočne ani sme nemuseli dlho čakať a presvedčili sme sa! Havel sa stal prezidentom ČSSR, v reštitúciách získal späť všetky majetky, a pod jeho priamym vedením, hoci prisahal na Ústavu vtedy socialistického Československa, bol u nás reštaurovaný kapitalizmus a spoločnosť bola vrhnutá o niekoľko desaťročí späť. Bol to neuveriteľný podvod na občanoch spoločného štátu Čechov a Slovákov!
Tak ako Havel, aj všetky ponovembrové vlády sľubovali, že budú rešpektovať vôľu ľudu, že už občania nebudú viac trpieť pod „nadvládou a diktátom komunistov.“ Síce sľubovali, pritom však vedome klamali! Stali sa tribúnmi a realizátormi odvekých cieľov Západu na čele s USA! Na ľuďoch spáchali obrovský zločin, keď sprivatizovali, rozpredali a rozkradli majetok, vytvorený pracujúcimi za vyše štyridsať rokov budovateľského úsilia.
Pravdu mal britský historik Eric Hobsbawm, keď povedal: „Ekonomický a politický liberalizmus, buď jednotlivo či v kombinácii, nemôže poskytnúť riešenie problémov 21. storočia. Opäť nastal čas, kedy je nutné brať Marxa vážne.“
Marx na základe analýzy buržoáznej spoločnosti, bravúrne dokázal pred vyše 150 rokmi predvídať svet na začiatku 21. storočia. Manifest Komunistickej strany, ktorý napísal ako program Zväzu komunistov začína vetou: „ Po Európe mátoží strašidlo – strašidlo komunizmu. K svätej honbe proti tomuto strašidlu spojili sa všetky mocnosti starej Európy, pápež i cár, Metternich i Guizot francúzski radikáli i nemeckí policajti.“ Marx tak na vedeckých základoch dokázal, že všetky vzťahy v spoločnosti vychádzajú z konkrétnych ekonomických podmienok a výrobných vzťahov.
To je tá pravá príčina, prečo bohatí a mocný tohto sveta všemožne bojujú proti komunistom. Robia z nich vyvrheľov ľudskej spoločnosti, vrahov, umlčujú ich, znevažujú ich programové ciele, označujú ich za extrémistov a div nie za teroristov, proti ktorým treba spojiť všetky sily, lebo ohrozujú slobodu a demokraciu. Marx, ani komunisti nepopierajú, že sloboda je jednou zo základných spoločenských hodnôt. Samotný pojem je však mnohoznačný a aj preto ho je možné veľmi ľahko zneužiť na ideologické ciele. Sloboda je vysvetľovaná ako možnosť nerobiť to čo sa nechce. Z toho však nevyplýva, že je možné robiť všetko to, čo sa chce. Aj preto Marxova definícia je najpravdivejšia keď tvrdí, že „sloboda je poznaná nevyhnutnosť.“ Len tak môžu v spoločnosti zavládnuť určité pravidlá, pomocou ktorých je zaznamenávaný pokrok, rast životnej úrovne a spoločnosť sa nepohybuje v akomsi bludnom kruhu, od jednej krízy k druhej, ako je to v kapitalizme.
„Demokracia je vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud.“ Tak ju charakterizoval 16. prezident USA Abrahám Lincoln. Dúfam, že jeho nikto nebude podozrievať z komunistických myšlienok. Je to forma štátu v ktorom je diktatúra vládnucej triedy zaistená tým, že riadenia a správy štátu sa v rôznych formách zúčastňujú zástupcovia tried a spoločenských vrstiev. Na základe toho je uznávaná zásada podriadenia menšiny väčšine.
Mocní tohto sveta, počnúc predstaviteľmi USA cez európske štáty Veľkú Britániu, Franciu, Nemecko, Taliansko a ďalšie, svojou politikou, aj keď vykrikujú o spolupráci a solidarite, rozdeľujú svet a vytvárajú úzku skupinu bohatých na úkor väčšiny. Nie tak dávno sa takémuto deleniu spoločnosti zvyklo hovoriť buržoázia a proletariát. Aby zmiernili triedne rozdiely, tak dnes používajú termín, bohatí a chudobní. Medzi týmito pojmami však nie je žiaden rozdiel. Akurát, že počet tých chudobných podstatne vzrástol. Dnes jedno percento bohatých vlastní toľko bohatstva sveta, ako všetci ostatní. A tento pomer sa neustále zvyšuje!
Bohatí, si dnes myslia, že dokážu vyriešiť problémy sveta silou zbraní, tak ako to praktizujú USA prostredníctvom agresívneho paktu NATO. (Do ktorého aj nás, bez rozhodnutia občanov dotlačili). To stupňuje nespokojnosť a zvyšuje nebezpečenstvo o. i. i v tom, že ľudia sa začínajú utiekať k nacionalistickým, pravicovo populistickým až neofašistickým tendenciám
Západ na čele s USA viedol a neustále vedie už celé desaťročia psychologickú vojnu ktorá, sa stala rozhodujúcou pre likvidáciu socializmu. Po novembri sa aj u nás rozhodujúcim stal ZISK! Určujúcou triedou podnikatelia, vlastníci peňažných ústavov a rôzne ďalšie skupiny, parazitujúce na práci iných.
Ponovembroví dobrodruhovia, za výdatnej pomoci predovšetkým USA, premenili našu krajinu na zásobáreň lacnej pracovnej sily pre zahraničný kapitál a jeho domácich prisluhovačov.
Psychologická vojna vedená USA, pádom socializmu neskončila. Nadobudla iba novú kvalitu. Hlavný útok v mene zisku, pokračuje na ďalšie všeľudské hodnoty tak, ako v bývalom Hitlerovskom Nemecku. Najskôr odstránili komunistov, aby im nestáli v ceste pri šírení demagógie, neskôr vraždeniu a vojne. Najčerstvejším príkladom môže poslúžiť súčasná situácia na Ukrajine, ale i v ďalších krajinách sveta.
Aj my už máme vlastné skúsenosti. Aj u nás to začalo a pokračuje útokmi a kydaním špiny na komunistickú stranu, jej členov a Ľudové milície. Cieľom bolo, zlikvidovať silu, ktorá bola schopná postaviť sa na obranu výdobytkov robotníkov, roľníkov a pokrokovej inteligencie. Nasledoval útok na základné ľudské hodnoty, na materiálny a duchovný rozvrat rodiny, na tradície, územie, pôdu, vodu, lesy, jazyk, kultúru a na našich tradičných priateľov. Presne v zmysle doktríny Allana Dullesa z roku 1945.
Štát sa dnes stará hlavne o výber daní a o občanov už menej! Menej ho trápi, že státisíce žijú v chudobe, že ďalší žijú ako otroci, že mladí ľudia sú nezamestnaní a nútení odchádzať za prácou do zahraničia, že ďalšie státisíce už rezignovali a dožívajú z toho čo nadobudli za socializmu. Netrápi ho, že mravná úroveň ľudí upadá. Netrápi ho, že sme médiami, bulvárom, cirkvami, pseudoumelcami a napokon i samotnými politikmi považovaní za idiotov, keď nám denne vtĺkajú do hláv lži o ponovembrovej slobode, demokracii, dodržovaní ľudských práv a zvýšenej kvalite života.
Ľudia si už uvedomujú, že boli oklamaní, že boli odvrhnuté a pošliapané základné ľudské práva, že súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov opäť prinieslo vykorisťovanie človeka človekom. Vrátil sa staronový fenomén z predchádzajúcej buržoáznej republiky, že keď chceš uživiť rodinu, musíš vycestovať za prácou do cudziny. Dalo by sa pokračovať ďalej, aby mladí ľudia poznali nie proklamovanú a účelovo zameranú, ale skutočnú pravdu o systéme z pred dvadsať siedmych rokov.
Menšina zbohatlíkov v spoločnosti sa v novembri uchopila moci a uplatňuje diktatúru nad väčšinou. Na piedestál spoločenských hodnôt sa dostala trieda súkromných vlastníkov, ktorá si postupne vytvorila a ďalej upevňuje vlastnú buržoáznu ideológiu, pomocou ktorej ohlupuje národ, hlavne mladú generáciu.
ÚPN ako organizátor „Festivalu slobody“ si neplní svoje poslanie dané mu zákonom, ktorý mu o. i. stanovuje „vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsoby straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich….“
Že ide o jednostranné a účelové manipulovanie s vedomím mladej generácie je viac ako jasné aj z vyjadrenia projektového riaditeľa festivalu Jána Mitáča ktorý povedal: „Našou cieľovou skupinou sú hlavne mladí ľudia, ktorí nemali možnosť zažiť to, čo prežili ľudia, ktorí trpeli počas komunizmu…. Ukázať, že socializmus neboli len lacné byty a mladomanželské pôžičky, ale aj 70 – tisíc politických väzňov, plus ich rodiny, ktoré si vytrpeli mnoho krívd.“
Z uvedeného možno jednoznačne usúdiť, že ide o určitú vytrhnutú skupinu ľudí, ktorí ani zďaleka nereprezentovali celú, alebo väčšinu spoločnosti. Je to dokonalé propagandistické a jednostranné hodnotenie skutočnosti. História ktoréhokoľvek spoločenského systému, nikdy neprebiehala, neprebieha a nebude prebiehať priamočiaro bez rešpektovania vnútroštátnych a medzinárodných súvislostí. Nemožno ju vidieť iba čierno bielo.
V každom spoločenskom systéme ide o uplatňovanie moci vládnucej triedy, ktorá pre udržanie sa pri moci tvorí zákony ktorými je nutné sa riadiť a za ich nedodržiavanie sú porušovatelia braní na zodpovednosť. Nehovoriac o tom, že sám autor v spomenutom krátkom citáte čiastočne uznáva prednosti predchádzajúceho spoločenského systému. Nuž a pokiaľ ide o to množstvo politických väzňov, zaujímavé by bolo poznať koľko je medzi nimi tých, čo boli odsúdení za rozkrádanie, rôzne sabotáže, pokusy o ilegálne prekročenie hraníc, neplnenie vyživovacej povinnosti, špionážnu a inú protištátnu, záškodnícku a protizákonnú činnosť.
Poslaním slobody, demokracie a dodržiavania ľudských práv nemôže spočívať v okradnutí väčšiny spoločnosti o majetok, ktorý pracujúci za desaťročia vytvorili. Úloha slobody a demokracie nespočíva vo vykorisťovaní ľudí, ani z toho aby z tvorcov materiálnych hodnôt sa stali žobráci, bezdomovci a otroci, ani to, aby sa zisk a chúťky zbohatlíkov povýšili nad práva väčšiny. To v žiadnom prípade, ani len náhodou sa nedá hovoriť o slobode, demokracii a ľudských právach, ale len a len o nadvláde a diktáte menšiny nad väčšinou! Peniaze a bohatstvo sa stali cennejšie ako ľudský život! Hŕstka boháčov hýri prepychom a pohŕda chudobou!
Ruský spisovateľ a filozof, Lev Nikolajevič Tolstoj sa pred mnohými rokmi vyjadril, že „Človek je slobodný iba vtedy, ak žije v pravde. Ale pravdu mu odhalí iba rozum.“ Podľa tohto múdreho a pravdivého citátu by sme sa mali nielen riadiť, ale i vplývať na našu mladú generáciu, aby dokázala používať rozum, učiť sa pravde, žiť v pravde a za ňu i bojovať!
Nezmazateľnou pravdou zostane, že pred rokom 1989 sme patrili medzi štáty sveta, ktoré mali široko rozvinutý strojársky, chemický, elektrotechnický, sklársky, textilný a iný priemysel. Bola plná zamestnanosť. Bezplatné školstvo a zdravotníctvo. Vysoký podiel na vede, výskume a dokonca i na výskume vesmíru a pod. Medzi pýchu patrila poľnohospodárska veľkovýroba a a potravinová sebestačnosť. Nemali sme jedinú korunu zahraničnej zadlženosti. Naopak, mali sme značné pohľadávky voči zahraničiu.
Dalo by sa spomenúť mnoho ďalších vecí, ktoré boli typické pre toľko hanobený predchádzajúci spoločenský systém. To všetko, vďaka vzdelanosti, obetavému úsiliu, nadšeniu a mimoriadnej pracovitosti ľudí. Taká je skutočná pravda o predchádzajúcom systéme, ktorá sa pred mladými ľuďmi už celých 27. rokov úmyselne zamlčuje!
Celá debata | RSS tejto debaty