Tibor Grék, blog.pravda.sk

Každý triezvo uvažujúci človek, na základe prebiehajúcej globalizácie si musí nutne položiť otázku, kde vlastne kráča tento svet. Pre rozuzlenie a lepšie pochopenie, sa musíme vrátiť o niekoľko desaťročí späť.

Po skončení druhej svetovej vojny sa zdalo, že svet sa bude uberať mierovou cestou. Netrvalo dlho a v marci 1947, prezident USA Truman predniesol prejav v ktorom sformuloval novú smernicu zahraničnej politiky, známu pod názvom „Trumanova doktrína.“ V nej vyhlásil, že USA sa majú stať garantom slobody a demokracie všade vo svete a majú poskytovať pomoc krajinám ohrozeným diktátormi a totalitou. Pomoc má byť finančná, hospodárska a vojenská. Tento prejav možno považovať za základ rozpútania tzv. studenej vojny. Pre praktické naplnenie cieľov Trumanovej doktríny, v roku 1949 je na podnet USA, založený vojensko – politický pakt NATO, aby silou zbraní vnucovali vlastné videnie sveta, aby likvidovali a ničili krajiny, ktoré sa nesprávajú podľa ich predstáv. Napätie medzi dvomi svetovými veľmocami sa stupňovalo.

M. Gorbačov v roku 1985,nástupom do funkcie generálneho tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu začal realizovať tzv. perestrojku (prestavbu) a glasnosť (otvorenosť). To vytvorilo nové podmienky pre činnosť KSSZ,  Sovietskeho štátu, ale tiež zahraničnej politiky. V decembri 1987 vo Washingtone bola podpísaná zmluva medzi ZSSR a USA o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu. Rok 1988 sa tak stal prelomovým rokom vo vzťahoch medzi Východom a Západom. Po podpísaní zmluvy, Gorbačov robí ďalšie ústupky v zahraničnej politike, keď verejne odmietol podporu a ochranu krajín socialistického spoločenstva. To okamžite využili USA, ktoré prostredníctvom svojich dobre platených agentov začali rozvracať socialistický systém vo vnútri jednotlivých krajín, čo v konečnom dôsledku viedlo aj k rozpadu samotného ZSSR.

Dnes je už jasné, že Gorbačov sa dopustil zrady na vlastnom národe a krajinách socialistického spoločenstva, keď podľahol snahám USA, súhlasil s rozpustením Varšavskej zmluvy a slepo uveril, že bude rozpustené i NATO. Namiesto jeho rozpustenia, došlo k jeho rozširovaniu smerom na Východ, s cieľom, uľahčiť realizáciu svojho strategického cieľa.

Od Gorbačovej zrady do dnešných dní, v súlade s Trumanovou doktrínou, prebehlo zničenie celého radu štátov. Svetový mier sa stal nestabilný. Došlo k množstvu krutých vojnových konfliktov v rôznych štátoch sveta. Veľký počet ich obyvateľov žije dnes v utečeneckých táboroch  bez stravy, vody, elektrickej energie a bez základných životne dôležitých podmienok. Obrovské rozmery dosiahlo ničenie miest. Straty na ľudských životoch sú nevyčísliteľné. Už nikto nedokáže spočítať zabitých, zranených, vyhnaných, vysťahovaných utečencov, zúbožených a nešťastných obyvateľov týchto krajín. Napriek tomu sa ďalej rinčí zbraňami na Ukrajine, Sýrii, Gaze, Iraku, vyhráža sa Severnej Kórei, Iránu, zavádzajú sa sankcie proti Rusku, ktoré obkľučujú zo všetkých strán, izolujú ho a vo svete vytvárajú o ňom obraz agresora, ktorý ohrozuje mierové spolužitie štátov a bráni ich demokratickému  rozvoju. Zlodej kričí, chyťte zlodeja!

Globalistickí predátori v boji o svetovládu, sa rozhodli ísť ďalej ako Hitler. Chcú ovládnuť priestor Ruskej federácie a Ázie, podmaniť si slobodné krajiny sveta, aby ovládli ich bohatstvo. Preto sťahujú kruh okolo Ruska a do vojnového konfliktu usilujú vtiahnuť Severnú Kóreu, Irán a Čínu.

Mnohé dokumenty USA sú dnes už odtajnené a môžeme ich nájsť a prečítať na internete. O. i. napr. aj výrok generála Powella, ktorý povedal: „Rusko musí zabudnúť, že má nejaké záujmy v republikách bývalého ZSSR. Nedovolíme Rusku zasahovať do záležitostí bývalého ZSSR, lebo obnovenie ZSSR nezapadá do strategických cieľov USA.“

Vojna na Ukrajine je novým pokusom o dosiahnutie strategického cieľa. Človek sa musí zhroziť keď vidí, že USA a NATO sa dali do pohybu cez Ukrajinu smerom na Moskvu, aby sa zmocnili euro – ázijského priestoru, v snahe ovládnuť nielen planétu, ale celý vesmír. Pokladajú sa za schopných a natoľko silných, že to chcú uskutočniť za každú cenu. Hádžu špinu na Rusko a jeho vedenie. Vymýšľajú a vnucujú členským štátom NATO a EÚ rôzne sankcie proti Rusku, ktoré chcú izolovať od celého sveta.

USA sa nesprávajú k Rusku ako k jednému zo suverénnych štátov sveta, ale ako k celému radu malých štátikov. Na plné obrátky rozohrávajú rôzne politické techniky vedúce k rozdeleniu Ruska. Tento plán už v roku 1945 vypracoval A. Dulles, prvý riaditeľ CIA v známej „Doktríne boja proti Rusku.“ USA, ani po takmer 70 rokoch neustúpili od vytýčeného cieľa – zničiť Rusko. Svedčí o tom výrok jedného zo spoluautorov ďalšieho, tzv. Harvardského projektu Z. Brezinského, ktorý povedal: „Nový svetový poriadok o hegemónii USA, sa vytvára proti Rusku, na účet Ruska a na ruinách Ruska. Niet pochýb o tom, že Rusko skôr alebo neskôr bude rozbité a pôjde pod nútenú správu.“

Špeciálnou časťou tohto plánu je aj osud slovanských národov tak, ako to bolo už v Hitlerovom pláne „Barbarosa.“ Američania dokonca neváhali uviesť v tomto pláne konkrétne čísla, že má ísť o likvidáciu 300 miliónov Slovanov. Ak si to prečíta rozumne uvažujúci človek, tak musí pochopiť, že to nie je namierené len proti samotnému Rusku, ale Slovanom vôbec. Veď Rusko má dnes cca 144 miliónov obyvateľov. Skutočných Rusov, v ponímaní Slovanov je iba okolo 80 miliónov. Z toho logicky vyplýva, že Rusi sú jednoducho prví, lebo pre USA predstavujú hrozbu. Za nimi nasledujeme my ostatní, lebo si dobre uvedomujú kam nás treba zaradiť.

USA podľa vlastných slov ich diplomatov investovali do Ukrajiny 5 miliárd dolárov, aby tam presadili vládu podľa ich predstáv. Zaujímavé je vedieť, že tí čo priamo alebo nepriamo podporovali Majdan tvoria iba 16% obyvateľstva Ukrajiny. Tí najradikálnejší zo Západu Ukrajiny, neofašisti a pohrobkovia Banderu tvoria iba 10% a práve tí zakázali používať Ruský jazyk, pritom rusky hovoriacich Ukrajincov je až 70%.

Obyvatelia Ukrajiny mnohokrát protestovali a vyjadrovali nespokojnosť s vládou, ktorá prišla k moci nezákonným spôsobom a ani len náhodou nepredstavovala ani len 50% vôle všetkých obyvateľov. Jasne to ukázali aj výsledky predčasných parlamentných volieb, ktorých sa zúčastnilo iba málo cez 50% oprávnených voličov. A aj to číslo je otázne aťažko uveriteľné. Ešte máme v živej pamäti situáciu, keď Janukovič odmietol podpísať asociačnú dohodu s EÚ. V tom momente, ako šibnutím čarovného prútika sa na Majdane objavilo tisíce ľudí. Okrem pravidelnej, trikrát za deň teplej stravy, sa tešili rôznym kultúrnym podujatiam. Postupne sa im začala rozdávať výstroj a výzbroj na útočenie, šírenie strachu, ničenia kultúrnych pamiatok, búrania pamätníkov socialistického budovania a pod. Na všetko boli finančné prostriedky. Nie je problém uhádnuť, odkiaľ.

Peniaze sú však iba jednou stranou mince. Tou druhou a oveľa dôležitejšou, je správanie sa pracovníkov Amerického veľvyslanectva na Majdane, ktorí sa zmenili na štáb vzbúrencov. Využívajúc diplomatickú imunitu, organizovali rôzne stretnutia s lídrami protestantov, realizovali inštruktáže, rozdávali zbrane a verbovali bojovníkov. Čo sa nepodarilo pokojnou cestou, to chceli dosiahnuť i za cenu násilia a obetí na ľudských životoch. Do realizácie  bolo vložené príliš veľa prostriedkov, aby sa vzdali svojho cieľa.

Ich propaganda bola a je nepretržitá, dobre kamuflovaná s cieľom organizovať prevraty všade, kde sa im to v záujme ich strategických cieľov hodí. Aj výsledky predčasných volieb dokážu vysvetľovať na prospech svojich cieľov a na podporu zvolených predstaviteľov jednotlivých strán. V tom sú skutočnými majstrami. Výstižne to charakterizujú slová V. Putina, ktorý povedal: „Nie sme prekvapení cynizmom Spojených štátov, len mierou toho cynizmu – šikovnosťou prezentovať biele ako čierne , ukázať agresora ako obeť agresie.“ Svoje špinavé,  krvou nevinných ľudí presiaknuté úmysly zaobaľujú do „demokratického šatu.“ Dnes po odstupe rokov máme možnosť posúdiť, že kde všade vkročili, aby šírili ich ponímanie slobody a demokracie, vyvolali pustošenie, vraždenie, vypaľovanie a ničenie miest a obcí. Vznikli celé kolónie utečencov a vysťahovalcov, umiestňovaných do stanových táborov, kde žijú bez akejkoľvek ľudskej dôstojnosti.

Západ na čele s USA a ich pritakávači na Ukrajine, pred predčasnými voľbami sebaisto vyhlasovali, že drvivá väčšina Ukrajincov je rozhodnutá vo voľbách ukázať svoju túžbu žiť v slobodnom, demokratickom, proeurópsky orientovanom štáte. Nestalo sa! Drvivá väčšina Ukrajincov si myslí svoje o vyvolanej kríze a k volebným urnám sa ani len náhodou neunúvala ísť. Je smiešne, za víťazstvo považovať dosiahnutý výsledok volieb, ktorý preukázal obrovskú názorovú roztrieštenosť. Do Parlamentu Ukrajiny bolo zvolených šesť politických strán, z ktorých dve „víťazné,“ Ľudový front A. Jaceňuka a Blok P. Porošenka nezískali spolu ani toľko hlasov, aby vytvorili parlamentnú väčšinu. Voľby tak nevyriešili hlavný problém, rozdelenie a ďalšie smerovanie Ukrajiny.

Ukrajinci, po voľbách zostávajú rozčarovaní a nespokojní, že po všetkom tom utrpení, po obetiach na ľudských životoch, po obrovských materiálnych škodách, ľudských a rodinných tragédiách, naďalej domácu politiku ovládli oligarchovia, mafiáni a korupčníci, neonacisti a banderovskí pohrobkovia. Aj to svedčí, že víťaza volieb prakticky niet.  Zostal iba porazený a ťažko skúšaný ľud Ukrajiny, ktorý už neverí pekným rečičkám o slobode a demokracii. Bublina ohlupovania, klamstiev a lží o proeurópskej väčšine sa rozplynula ako cigaretový dym! Drvivú väčšinu občanov Ukrajiny, žiaľ naďalej čaká ťažký, neľútostný a zložitý zápas. Želajme im, aby to bol zápas bez ďalšieho vojnového konfliktu, založený na sile argumentov a zaručujúci skutočnú slobodu a demokratický rozvoj spoločnosti.

Globalistickí predátori v záujme ovládnutia sveta rozsievajú smrť po celom svete. Obete ich násilia sa už nedajú ani len spočítať. Je smutné, že v tomto úsilí im výdatne pomáha EÚ ako celok. Trestuhodné je, že aj naši niektorí politici, do čela ktorých sa postavil samotný prezident Andrej Kiska a celá jeho administratíva. Podporujú šírenie nenávisti, nacionalizmu a neofašizmu, proti slobode a demokracii a ohrozujú svetový mier. Proti názoru väčšiny našich občanov pochlebujú USA a podporujú ich chúťky po svetovláde.

Keď sa nedokážeme postaviť na odpor, keď nedokážeme zastaviť ťaženie USA a NATO, keď sa Slovanské národy nedokážu zjednotiť a spoločne vzoprieť proti zlu, nenávisti, vraždeniu a ničeniu materiálnych hodnôt, prekrucovaniu historických faktov a prepisovaniu dejín, tak svet celkom určite, míľovými krokmi kráča ku svojej definitívnej záhube.

Tibor Grék