Tibor Grék, blog.pravda.sk

Po zvolení za prezidenta SR Andrej Kiska, do rúk predsedníčky Ústavného súdu SR zložil ústavou predpísaný sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“

Zdá sa, že tak ako jeho predvolebné a povolebné sľuby občanom boli obyčajným klamstvom a považoval ich za nutné, aby získal dôveru občanov pred voľbami a zložený sľub, ako vstupenku, alebo nevyhnutnosť vstupu do prezidentského paláca. Po nástupe do funkcie sa sľub stal obyčajným zdrapom papiera.

Niektorými svojimi skutkami vo funkcii zradil, a  naďalej zrádza dané sľuby. Potvrdzuje, že patrí medzi tých, ktorí pre svoje vlastné záujmy, ambície a kariéru zrádza životné záujmy občanov SR, otvorene  podporuje a obhajuje záujmy cudzích mocností, predovšetkým USA. Zrejme si dosť dobre neuvedomuje, že už nie je „podnikateľom“, ale prezidentom suverénneho štátu v ktorom žije národ, ktorý má svoju históriu, hrdosť a je suverénny a svojprávny. Je mierumilovný a netúži, aby bol vťahovaný do konfliktu, ktorý pre nás a celú Európu sa môže stať osudným.

Už niekoľkokrát sa mohol presvedčiť, že svojim počínaním vyvolal vlnu rozhorčenia, u značnej časti verejnosti. Po prvýkrát to bolo  pozvanie Ukrajinského prezidenta Petro Porošenka na oslavy 70. výročia SNP.

Na cintoríne sovietskych vojakov vo Svidníku, vyvolal ďalšiu vlnu nespokojnosti a odsúdenia, keď demonštratívne odišiel z pietnej akcie kladenia vencov pri ohlásení, že s príhovorom vystúpi aj predstaviteľ ruskej strany Andrej Šabanov. Nezastavil ho ani piskot a nadávky na jeho adresu. Ukázal tým svoju pravú tvár a úctu k bojovníkom, ktorý položili svoje životy za naše oslobodenie. Bolo to vrcholne nedôstojné a nehodné gesto ani  radového občana, a nieto ešte  prezidenta republiky, ktorej takýmto gestom spôsobil obrovskú medzinárodnú hanbu.

Opätovné pozvanie  Petro Porošenka na oslavy 25. výročia „nežnej“ revolúcie sa opäť stretlo s nevôľou občanov, keď verejne protestovali a dali na vedomie, že Porošenko nie je u nás nevítaný a je považovaný za fašistu, podporujúceho vraždenie vlastných spoluobčanov. Ironické úsmevy oboch prezidentov, priamo do tvárí protestujúcich, sa nedá chápať inak, ako súhlas s politikou krviprelievania a obyčajná provokácia.

O tom, ako je Petro Porošenko obľúbený medzi vlastnými spoluobčanmi, svedčí aj ich správanie pri príležitosti kladenia kvetov k pomníku obetí potýčok s políciou na Majdane, pri prvom výročí, keď si spolu s americkým vicepremiérom Joe Ridenom, museli vypočuť skandovanie „Preč s Porošenkom!“ a „Hanba,“ alebo výkriky „Kde sú vrahovia našich detí?“ Áno takéto a podobné masové výkriky zneli kyjevským Majdanom po prvom výročí krvavého prevratu !

Pre každého rozumne uvažujúceho človeka smiešne vyzneli slová pána Kisku, ktoré vyjadril na tlačovej besede po stretnutí s Porošenkom: „…Práve tento deň, 17. november, nám pripomína, akú moc a silu majú hodnoty, o ktoré vtedy išlo: sloboda, pravda, nádej, dôstojnosť, spravodlivosť, slušnosť.“

Nie, nechcem polemizovať o jednotlivých hodnotách. Rozoberať kto a ako ich vlastne už 25 rokov má možnosť v dennom živote využívať. Musím však pripomenúť, že väčšina davovou psychózou sfanatizovaných ľudí, v čase 17. novembra 1989 a nasledujúcich dní, ani len náhodou netušila, že jeho  protagonisti pripravujú zmenu systému, že ľudia budú okradnutí o pracovné príležitosti, o všetky sociálne istoty, že človek sa stane lacnou pracovnou silou, že bohatstvo sa stane vstupenkou do politiky a medzi tých, čo majú právo riadiť spoločnosť a v plnej miere užívať prezidentom spomenuté hodnoty. Ľudia netušili, že budú pracovať ako nevoľníci, lebo Slovensku už takmer nič nepatrí. Čo je to napokon za slobodu, pravdu, dôstojnosť, spravodlivosť a slušnosť, ktorú nám diktuje USA a EÚ?!

Dnes už všetci občania Slovenska, ktorým ostala česť a svedomie vedia, že výsledkom tzv. „zamatovej revolúcie“ nie je demokracia, ani sloboda. Výsledkom tohto 25 ročného zbedačovania väčšiny národa je obyčajný oligarchizmus! To je vedome naplánovaný, svetový politický systém, ktorý má svoju ideológiu, ciele, aj prostriedky. jeho kolískou, akože inak, je „najdemokratickejší a najslobodnejší“ štát sveta USA. Úlohou tohto systému, je vytvoriť a spojiť oligarchov (miliardárov), o ktorých všetci vedia, že zbohatli na okrádaní väčšiny národa. Cieľom, je zabezpečiť v každom zo štátov, kde sa im podarilo preniknúť do vedenia štátu, zabezpečiť ich absolútnu nedotknuteľnosť. To je podmienkou oligarchizmu ako systému. Vytvárať neznesiteľné spoločenské napätie, ktoré sa kedykoľvek dá eskalovať do zvrhnutia politickej moci, alebo vyvolania občianskej vojny, ako sme toho svedkami na Ukrajine.

Oligarchizmus, v ktorom žijeme aj u nás, je garantovaný štátnou výkonnou mocou, samosprávou, jeho pretrvávanie je chránené políciou, profesionálnou armádou, médiami a súdmi. To napokon vysvetľuje aj otázku, prečo politické osobnosti viacerých krajín bývalého socialistického spoločenstva, príslušníci slovanských národov, sa tak odrazu, ako šibnutím čarovného prútika, odvrátili od Ruska, prečo naraz požadujú rozmiestniť vojská NATO na svojom území, prečo sa domáhajú pritvrdiť sankcie proti Rusku, prečo zasadnutie G20 odmieta dôkazy o zostrelení malajzijského Boeingu nad Ukrajinou a pod.

Vybudovanie svetového scientologického, oligarchistického systému, je tým najúčinnejším spôsobom, ako môže USA ovládnuť svet. Žiarivým príkladom sú najnovšie, nimi organizované nepokoje voči neposlušným politikom v Maďarsku, Česku , ale i za podpory  hlupákov organizované protesty na Slovensku. Všetko, čo zvyšuje napätie v spoločnosti a znižuje jej obranyschopnosť, je vítané. Naopak. Všetko, čo upevňuje štát, postavenie občana a jeho slobody, čo podporuje jeho perspektívu je neprijateľné. Aj preto u nás ani jedna vláda za uplynulé obdobie nebola schopná zabezpečiť spravodlivosť, prešetriť a pozatvárať zlodejov a rozkrádačov národného majetku. To, o. i. dáva tiež jasnú odpoveď, prečo západní politici a ich pochlebovači v EÚ, za výdatnej pomoci médií, vykresľujú Putina ako oligarchu, cára, a Rusko ako ríšu zla a podnecovateľa vojnového konfliktu na Ukrajine. Je to do neba volajúca hlúposť!

Ešte začiatkom uplynulého týždňa, časť ukrajinských politikov vehementne presviedčala (klamala) svet, že Kyjev nemá záujem o vstup do NATO. Len čo sa novo zvolení kyjevskí jastraby dohodli na spoločnom postupe, tak už otvorene hovoria a netaja sa, že im ide o prehlbujúcu sa spoluprácu s NATO s perspektívou plnoprávneho členstva v aliancii. Američania bez ohľadu na ruský postoj, ústami vicepremiéra USA Joe Bidena, sľúbili Ukrajine pomoc, vrátane vojenských dodávok. Z toho je jasné, kto o čo usiluje.

Ukrajinci aj rok po Majdane a po nedávno skončených voľbách, prejavujú strach a rozčarovanie. Po všetkom tom utrpení, po obetiach na ľudských životoch, po obrovských materiálnych škodách, ľudských a rodinných tragédiách, naďalej domácu politiku ovládli oligarchovia, mafiáni a korupčníci, neonacisti a banderovskí pohrobkovia. To svedčí, že víťaza volieb prakticky niet!  Zostal iba porazený a ťažko skúšaný ľud Ukrajiny, ktorý už neverí pekným rečičkám o slobode a demokracii. Drvivú väčšinu občanov Ukrajiny, žiaľ naďalej čaká ťažký, neľútostný a zložitý zápas o svoju budúcnosť a holú existenciu. V tom zápase im môžeme pomôcť. Určite nie tým, že ich budeme hnať pod diktát USA a NATO.

Človek sa nestačí čudovať ako naše masovokomunikačné prostriedky, žiaľ i verejnoprávny rozhlas a televízia neustále a pri každej možnej príležitosti sú poplatné propagande USA, keď informujú verejnosť, že Rusko je agresorom a vojny chtivým štátom, že vojnu nevedie len na Ukrajine, ale, že sa chystajú „napadnúť“ i ďalšie štáty bývalého socialistického spoločenstva. Aj preto sa vraj USA a NATO rozhodli rozmiestniť svoje vojská v niektorých štátoch EÚ, a Kyjevu poskytnúť vojenskú pomoc.

Čuduj sa svete! USA, Kanada a Ukrajina ako krajiny „obhajujúce svetový mier“ hlasovali proti prijatiu rezolúcie OSN navrhnutej Ruskou federáciou, odmietajúcu glorifikáciu nacizmu.

Ruskom navrhnutá rezolúcia je mimoriadne dôležitá a aktuálna práve v čase, keď vo svete opäť narastá nacionalizmus, extrémizmus a neonacizmus, ktorý sa v plnej nahote za podpory USA, prejavil v ostatnom období tiež na Ukrajine, v občianskej vojne a vyvražďovaní civilného obyvateľstva.

Aj to ukazuje, že kto presadzuje mierové spolužitie a kto v záujme svojich záujmov sústavne podnecuje nepokoje, rozoštváva svet a vyvoláva vojnové konflikty všade, kde si zaumienia.

Navrhnutá rezolúcia, obsahuje odsúdenie pokusov o „prepisovanie“ histórie, odsúdenie nacistických a fašistických lídrov. Žiada zákaz vytvárania nacistických a neofašistických strán a hnutí a rozpustenie už existujúcich, podobných zoskupení. Zároveň žiada prijatie efektívnych opatrení proti rasovej diskriminácii, xenofóbii, národnostnej neznášanlivosti a pod.

Prečo asi za návrh nehlasovali práve spomínané štáty?! Prečo sa zdržali hlasovania tiež členské štáty EÚ, keď za návrh hlasovalo zo 173 až 115 štátov? Každý rozumne uvažujúci človek, veľmi rýchlo si dokáže odpovedať. Vstupom do EÚ, hlavne krajiny bývalého socialistického spoločenstva stratili svoju národnú hrdosť, suverenitu a samostatnosť. Ocitli sa nie len v područí silných západoeurópskych štátov, ale „vďaka“ Bruselu, sú nútené obhajovať i koristnícke a geopolitické záujmy USA.

USA v záujme ovládnutia sveta, rozsievajú smrť na všetky strany. Na Ukrajine ani len náhodou nejde o demokraciu. Strategické suroviny, koristnícke a geopolitické záujmy sú tým určujúcim faktorom. Väčšina našich pravicovo orientovaných tiež politikov, na čele s prezidentom Kiskom, sa po vzore Ameriky oháňa vznešenými slovami sloboda a demokracia. Ak sa však ľudia rozhodnú inak, ako si želá USA a NATO, nastupujú na scénu bombardéry a vraždenie civilného obyvateľstva. To je „demokracia,“ na americký spôsob! Tú riadi vojensko-priemyselný komplex. Demokracia v USA skončila už počas druhej svetovej vojny. Občan Ameriky v súčasnom období pre istotu už nerozhoduje o ničom. Ešte aj v prezidentských voľbách volí voliteľov, a tí uskutočňujú voľbu. Štruktúra ozbrojených síl USA nie je budovaná na obranu krajiny, ale k útoku kdekoľvek vo svete. Svedčí o tom počet vojenských základní po celom svete. Stačí len zakričať, že sú ohrozené záujmy USA a vojna sa stáva skutočnosťou. Záujmy USA sú, ako sme dnes svedkami, ohrozené už aj na Ukrajine, v Rusku, najnovšie v Maďarsku, Česku a už aj na Slovensku. Stačí, aby čelní predstavitelia štátu, na úkor záujmov USA začali obhajovať národnoštátne záujmy a už začína byť vážny problém. USA, rozhodnú namiesto tamojších občanov, kto bude v tej ktorej krajine prezidentom, alebo predsedom vlády, aké zákony môžu prijímať a pod.

Potvrdzuje to o. i. aj šéf americkej Nadácie pre demokraciu (NED) Carl Gershman v rozhovore pre české Ľudové noviny, keď kritizoval Česko za uplatňovanie zahraničnej politiky, hlavne v oblasti ľudských práv a vo vzťahu k Rusku. Zdôraznil pri tom, že je to problém celej strednej Európy. Ústup z „principiálnych“ pozícií a snahu prispôsobiť sa Putinovi vidí Gershman tiež na Slovensku, alebo v Maďarsku. Je to náhoda, alebo jasný a nevyvrátiteľný fakt, že takto hovorí prezident americkej Nadácie, ktorá za ostatných 20 rokov sa aktívne podieľala na zvrhnutí režimov v mnohých krajinách sveta?!

USA už dávno, lepšie povedané už od svojho vzniku nerešpektujú význam slova demokracia. Demokracia to v žiadnom prípade nie je moc peňazí, bohatstva a sily, ako si ju oni vysvetľujú! Demokracia to je vláda ľudu.  Znamená, že nositeľom suverenity je ľud, ktorý svoju moc vo voľbách dobrovoľne iba prepožičiava svojim voleným zástupcom. Občania majú právo kedykoľvek v referende vyjadriť svoje právo a rozhodnúť o sebaurčení a smerovaní vlastnej krajiny. Ak vláda koná proti demokracii svojich občanov, ak ich za ich túžbu žiť podľa vlastných predstáv vraždí, takáto vláda nemôže byť demokratická, ale zločinecká! Žiaľ, taká je s obrovským pričinením USA i na Ukrajine, ktorú vehementne obhajuje a podporuje Kiska.

Je odsúdenia hodné, že dnes vo všetkom preberáme vzor od USA, o ktorých David Potorti, brat obete z 11. septembra povedal: „Vojna a nič iné, je jediná vec, o ktorú sa dnes Amerika stará. Nevyrábame vlastne nič, len vojnu. Nezaujímame sa o nič, len o vojnu. Nestaráme sa o 40 miliónov Američanov, ktorí nemajú zdravotné poistenie, len o vojnu. Nepodporujeme umenie, len vojnu. Napriek množstvu ľudských potrieb pred 11. septembrom, ktoré sa potom len zvýšilo, pokračujeme v tom,, čo vieme najlepšie: vojna. Len vojna.“ To je, žiaľ aj podľa nášho prezidenta náš najlepší vzor a najvernejší priateľ, ktorého občania ani nevedia kto sme a kde vlastne sa to malé, malebné Slovensko nachádza.

Ja osobne politikov rozdeľujem na špatných, mlčiacich a udržujúcich si svoje korýtka. Sú však aj taký, ktorí to myslia úprimne a poctivo. Tých je žiaľ v súčasnej politike skutočne iba mizivé percento. Medzi nich, ani len náhodou nemožno zaradiť prezidenta Andreja Kisku, ktorý veľmi rýchlo zabudol na dané sľuby a svojou politikou všetkých, celé Slovensko, vedie do záhuby. Jeho konanie vážne ohrozuje osud, bezpečnosť, zdravie a životy našich občanov.

Dnes v plnom rozsahu pre väčšinu našich politikov (prezidenta nevynímajúc), platia slová amerického spisovateľa a filozofa Erica Hoffera, že „Tí ktorí vládnu, môžu nielen predpovedať a naplniť svoje predpovede, ale aj klamať a naplniť svoje lži.“

Dnes už väčšina z nás chápe, že konflikt na Ukrajine, občianska vojna a sankcie proti Rusku pochádzajú z dielne USA. Tie dokopali k podobným opatreniam aj EÚ, bez ohľadu na to, že sankcie samotné vo väčšej miere postihujú členské štáty EÚ, ktorá sa opäť ocitla v recesii. O tom sa však zaryto mlčí. Pán prezident a mnoho ďalších politikov a ich rodín je dostatočne dobre zabezpečených, aby dôsledky sankcií nepocítili. To je tiež jeden z dôvodov, prečo sa ich tak vehementne snažia obhajovať a falošne presviedčať vlastných spoluobčanov, ako sú dôležité a potrebné, napriek tomu, že škodia ekonomike a ľuďom. Je to nepochopiteľné a nedá sa to skutočne inak charakterizovať, iba ako zrada na vlastnom národe.

Na záver si dovolím dať do pozornosti všetkým takýmto politikom slová 16 amerického prezidenta Abrahama Lincolna, ktorý svojho času povedal: „Ľudia, ktorí si viac cenia svoje výhody, než princípy, stratia nakoniec oboje.“