Tibor Grék, blog.pravda.sk

Minské rokovania o riešení krízy na Ukrajine priniesli nádej ťažko skúšaného ľudu Ukrajiny, ale tiež zmiernenie obáv Európanov z nového vojnového konfliktu, aj keď treba priznať, že pre skutočný a trvalý mier je treba hlavne zo strany Kyjeva ešte mimoriadne veľa urobiť. Podľa slov V. Putina, je chybou, že „Kyjev naďalej odmieta rokovať priamo s lídrami Doneckej a Luhanskej republiky. Aj keď sú neuznané treba akceptovať realitu.“

Petro Porošenko po rokovaní prehlásil, že „Hlavné je, že zo soboty na nedeľu je vyhlásené bezpodmienečné prímerie….“ Dosiahnuť trvalý mier, medzi znepriatelenými oblasťami vôbec nebude jednoduché. Do vyvolania a rozdúchavania konfliktu sa až príliš vložili USA, ktoré sa nechystajú ani náhodou zo svojich pozícií ustúpiť. O čo im na Ukrajine ide, jasne svedčí o. i. aj nápis na obrazovke americkej spravodajskej televízie CNN počas správ venovaných schôdzke amerického prezidenta Obamu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou: „Obama zvažuje vyzbrojenie proamerických jednotiek.“

Pred niekoľkými týždňami sme sa z masovokomunikačných prostriedkov dozvedali, ako silnie euro proti doláru. Stačilo pár týždňov resp. mesiacov krízy na Ukrajine a nadiktovaných sankcií USA proti Rusku a ako zázrakom sa pomer otočil. Dolár a ekonomika USA posilňuje, euro a hospodárstvo EÚ spolu s ekonomikou Ruska a Ukrajiny spomaľuje.

Je to dopredu naplánovaná a jasne cielená politika USA. Mimoriadne dobre sa im podarilo vyprovokovať konflikt medzi EÚ a Ruskom v boji o Ukrajinu, v snahe o posilnenie dolára a oslabenie ostatných mien vrátane eura. Hlavný cieľ spočíva v ovládnutí európskeho teritória a zabezpečení si nových investícií. Americké hospodárstvo, akoby zázrakom prestalo stagnovať, naberá nový dych a silu. Navyše, rozvrátená ekonomika Ukrajiny a oslabená Únia budú čoskoro potrebovať na svoju obnovu americké doláre a investície. Utajovaná dohoda medzi USA a EÚ známa pod skratkou TTIP má týmto investíciám poskytnúť potrebné právne krytie.

Väčšina lídrov členských krajín EÚ, nevedno z akých dôvodov postupuje striktne podľa pokynov Washingtonu aj za cenu hospodárskych škôd vo vlastných krajinách. Najvážnejšie dôsledky konfliktu však znášajú ľudia Ukrajiny a Ruska. Američania iba ťažia a aj preto nemajú najmenší záujem o urýchlené urovnanie konfliktu. Čím dlhšie konflikt potrvá, tým viac sa bude u nich Ukrajina zadlžovať, tým viac zbraní budú u nich nakupovať a Rusko ako ich konkurent bude mimoriadne oslabené. Čím viac ľudí v bojoch na oboch stranách padne, tým viac bude narastať vzájomná nenávisť a nevraživosť. A o to USA a kyjevským jastrabom vlastne ide!

Zdá sa, že pod tlakom verejnosti. predstavitelia viacerých štátov EÚ, hlavne však Nemecka a Francie už pochopili, že k vyriešeniu krízy vedú iba dve cesty. Prvá znamená urýchlené zastavenie bratovražednej vojny a mierové riešenie problémov. Druhá eskaláciu napätia a otvorený vojnový celoeurópsky, protiruský konflikt s ktorým kalkulujú predovšetkým Spojené štáty.

Z udalostí ostatných dní sa zdá, že Európske spoločenstvo na čela s Nemeckom a Franciou sa rozhodli pre prvú s možností. Na základe masového odporu ľudí západných krajín, voči krvilačnej politike USA, EÚ a NATO, si zrejme Merkelová a Hollande s plnou vážnosťou uvedomili, že ich predstavy o rýchlej kapitulácii Ruska stroskotali. Aj preto, alebo práve preto sa rozhodli zorganizovať stretnutie s prezidentom Putinom v Moskve bez účasti USA a im poslušnej Británie a následné už druhé stretnutie v Bieloruskom Minsku.

Keď človek sleduje dianie vo svete, nie iba na základe jednostranných a tendenčne zameraných informácií, musí mu byť jasné, že toľko proklamovaná jednota Západu vo vzťahu k riešeniu ukrajinskej krízy je v koncoch. Svedčí o tom viacero skutočností, ktoré čoraz viac prenikajú na verejnosť. Maďarsko otvorene odmieta protiruskú politiku. Nespokojnosť narastá aj vo Francúzku, kde Nikolas Sarkozy na zjazde svojej strany prehlásil, že Rusko a Francúzko patria k rovnakej civilizácii a obyvatelia Krymu majú právo sa rozhodnúť v ktorom štáte chcú žiť.

O narastajúcom rozpore v EÚ svedčí tiež postoj novej gréckej vlády. K tomu možno priradiť postoj Cypru, ktorého vláda ponúkla Moskve dohodu, ktorá umožní vytvoriť Ruskú vojenskú základňu na ostrove. A to už je skutočne čo povedať.

Odpor k pokračovaniu bratovražednej vojny narastá aj medzi samotnými Ukrajincami. Väčšina má už vojny, ako sa ľudovo hovorí plné zuby. Mnohí odmietajú bojovať proti bratskému ruskému národu. Chcú s nimi žiť v priateľstve a v mieri. Otvorene to však nesmú prehlásiť, lebo ukrajinské úrady to považujú za trestný čin, za ktorý nasleduje niekoľkoročné väzenie. To je tiež dôvod, že tisíce západných Ukrajincov volí radšej útek z domova len aby nemuseli na základe mobilizácie sa zúčastniť bratovražedných bojov. Neutekajú na Západ, po ktorého živote podľa propagandy väčšina Ukrajincov túži, ale naopak, do Ruska. Kyjevský režim preto pripravuje zákon, zakazujúci mužom vo veku 25 – 60 rokov akékoľvek cesty do zahraničia. Aj tak vyzerá sloboda a demokracia na americký spôsob, o ktorú za cenu vyvražďovania vlastných spoluobčanov Kyjevskí neonacisti a pohrobkovia Banderu usilujú.

Odpor obyčajných ľudí, napriek zúfalým snahám kyjevských jastrabov ho potlačiť, zo dňa na deň narastá a naberá na sile. Podľa informácií českého novinára, spisovateľa a politológa Michala Semína, pri ostatnej mobilizácii sa prihlásilo iba 6 % Ukrajincov. Preto vláda zvažuje povolávať už aj ženy, staršie ako 20 rokov.

Po diplomatickej ofenzíve Merkelovej a Hollanda už vieme, že rokovanie v Minsku je možné považovať za mimoriadny úspech. Rozhodujúce však ostáva, čo bude nasledovať. Je akoby všeobecnou tajnosťou, že nie len východ Ukrajiny, ale i západné regióny požadujú väčšiu samostatnosť a nezávislosť na centrálnej Kyjevskej vláde. O tom sa hovoriť nesmie, ale je to nepopierateľný fakt.

Na Ukrajine je ďaleko viac problémov o ktorých sa zaryto mlčí. Od samotných oligarchov rastie nespokojnosť a hrozí puč proti samotnému Petro Porošenkovi. Oni totiž požadujú od nového režimu stále vyššie výpalné. Ukrajina aj napriek zmĺknutiu zbraní sa stala jedným veľkým skladiskom výbušného materiálu, ktorého vzplanutie môže prerásť do výbuchu, ktorý ohrozí ďaleko viac ako len samotnú Ukrajinu.

Západ na čele s Merkelovou a Hollandom sa pokúšajú iba uhasiť požiar, ktorý sami na popud USA založili. Ten sa bude v záujme  USA a NATO nekontrolovane šíriť i naďalej. Nech už výsledky Minských rokovaní dopadli a budú pokračovať akokoľvek, jedno zostane nemennou pravdou. Vinu za obrovské materiálne škody, tragické osudy miliónov rodín, desaťtisíce mŕtvych a zmrzačených ľudí už nikdy nikto z predstaviteľov USA a EÚ nemôže zmyť. Dúfajme, že na konci tohto spoločného dobrodružstva sa ľudstvo dožije raz aj spravodlivého súdu !