Tibor Grék, blog.pravda.sk

Vyhlásenie prezidenta SR Andreja Kisku k 21.augustu 1968 je nenáležité. Vo svojom vyhlásení o. i. tvrdí, že: „Okupácia Československa bola hanebným porušením medzinárodného práva, bola tragédiou, ktorá priniesla obete a utrpenie, poníženie našej krajiny a jej občanov. Ďalej tvrdí, že „…žiadne dobové politické súvislosti nemôžu ospravedlniť tento akt vojenskej agresie voči vtedajšiemu Československu…“

Rozumne uvažujúci človek si uvedomuje, že hodnotiť určitú situáciu môže zodpovedne iba na základe vlastného poznania a prežitia skutočnosti a nie na základe jednostranne a tendenčne zameraných informácií.

Kiska v auguste 1968 mal päť rokov. Všetky informácie tohto druhu sú pre neho informáciami iba sprostredkovanými, navyše lživými a tendenčne zameranými. Je zaujímavé, že neuznáva ani dobové súvislosti. Pripúšťa ich prekrúcanie a lži. Hádam preto, aby nenarušili jeho osobnú kariéru a aby zapadli do kontextu propagandy Západu, ktorú tak rád obhajuje.

Ako vysoko školsky vzdelaný človek, aby mohol hodnotiť vstup spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie by si mal uvedomiť aspoň jeden jediný fakt, že Varšavská zmluva vznikla ako odozva na vznik NATO a aj to až po vstupe SRN, čo znamenalo vážnu hrozbu pre susediace krajiny socialistického spoločenstva. Zmluva vznikla v záujme koordinácie politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, spolupráce vo vojenskej oblasti pri obrane socializmu, suverenity a nezávislosti členských krajín.

Aj priemerne vzdelanému a hlavne vekovo starším ľuďom je jasné, že po druhej svetovej vojne sa celý kapitalistický svet na čele s USA sústredil na aktívny a nepretržitý boj proti ľudovo-demokratickým a neskôr socialistickým krajinám. Množstvo diverzných akcií, sabotáží, špionáží, rôznych podvratných a deštrukčných akcií sú toho najlepším dôkazom. Protisocialistické plány boli USA rozpracovávané do najmenších podrobností ako napr. Dullesov plán, Harvardský a Houstonský projekt, ktoré si kládli za cieľ narušiť a postupne zlikvidovať úspešný postup krajín socialistického spoločenstva.

Nepopierateľným faktom zostáva, že Varšavská zmluva si nekládla za cieľ nečinne sa prizerať na protisocialistické aktivity Západu. Je len prirodzené, že neprizerali sa nečinne ani na to, ako sa dávno pred januárom 1968, ale hlavne po nástupe Alexandra Dubčeka a tzv. obrodného procesu derú k moci kontrarevolučné sily, bojujúce proti základným atribútom budovania socializmu v Československu.

Niet pochýb, že situáciu v ČSSR po januári 1968 bolo možné riešiť i iným spôsobom a prostriedkami. To by však v prvom rade musel chcieť sám najvyšší predstaviteľ KSČ Alexander Dubček. Stačilo nepodvádzať a presvedčiť spojencov, že svojou politikou nevytvára podmienky a priestor pre nástup protisocialistických síl, pre likvidáciu socializmu a spojenectva socialistických krajín. On to však iba slovne vyše pol roka sľuboval, ale v praxi nedokázal a zrejme ani nemal záujem realizovať.

Napokon, že to myslel s obrodným procesom úprimne a čestne mohol dokázať o dvadsať rokov neskôr počas „Nežnej revolúcie,“  keď sa opäť ocitol vo vrcholovej politike ako predseda Federálneho zhromaždenia ČSSR v rokoch 1989 – 1992. V roku 1992 sa stal predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska a všetkými dostupnými prostriedkami napomáhal kontrarevolučným silám reštaurovať v našej vlasti kapitalistický spoločenský poriadok. Je zaujímavé, že už zabudol na realizáciu vlastných myšlienok socializmu s ľudskou tvárou z januára 1968. Nesvedčí to náhodou o tom, že Dubček sa ocitol pod vplyvom Západu a za jeho aktívnej pomoci už v roku 1968 malo dôjsť k zmene spoločenského systému? Nebol náhodou november 1989 priamym pokračovaním Januára 1968?

Protagonisti novembra za priamej asistencie Dubčeka podviedli Československú verejnosť. Sľubovali všetko možné i nemožné. O kapitalizme svorne mlčali, ktorý v konečnom dôsledku reštaurovali a spoločnosť uvrhli o niekoľko desaťročí späť. V záujme toho zneužili študentské hnutie a prevažnú časť robotníkov. Tí podľahli politickým dobrodruhom a agentom, dobre plateným Západnými mocnosťami. Tisíce zaslepených ľudí v davovej psychóze za lepšou budúcnosťou, uverilo klamstvám a falošným ilúziám tribúnov novembra. Ako dôkaz je možné uviesť prejav hlavného protagonistu „ zamatovej revolúcie“ Václava Havla, z ktorého vyberám: „…Komunisti vás budú strašiť nezamestnanosťou. Nie je to pravda, ničoho sa nebojte. Dvadsať rokov (mal na mysli od roku 1968) tvrdila komunistická propaganda, že chcem v krajine obnoviť kapitalizmus a získať späť zoštátnené podniky. Boli to všetko klamstvá, ako sa čo najskôr presvedčíte.“

A naozaj sme sa presvedčili. Havel sa stal prezidentom ČSSR, v reštitúciách získal všetky majetky a pod jeho priamym vedením bol u nás reštaurovaný kapitalizmus. „Úspechy“ tohto slobodného, demokratického zriadenia pociťovať v Slovenskej republike už vyše 25 rokov na každom kroku. Všetky súčasné problémy Slovenska sú produktom systému, ktorý vykorisťuje, zbedačuje a ponižuje väčšinu občanov. Nie socializmus, ale kapitalizmus zrušil bezplatné školstvo, zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie občanov, výrazne znížil životnú úroveň a postaral sa o armádu nezamestnaných, bezdomovcov, žobrákov, prostitúciu, obchodovanie s bielim mäsom, drogy a výrazné zníženie populácie. Tribúni novembra sľubovali slobodu a demokraciu, ktorú premenili na diktatúru buržoázie (kapitálu), t.j. menšiny nad väčšinou.

Taká je pravda o auguste 1968, ktorá je žiaľ úmyselne zamlčovaná, lebo ide o dokazovanie „pravdy“ bohatých nad chudobnými. Po druhej svetovej vojne, kapitalistický svet sa sústredil na boj proti komunizmu. Nevynechal jednu jedinú príležitosť aby nevyužil príležitosť zlikvidovať ich ciele – vybudovať sociálne spravodlivú spoločnosť – socializmus.

Západné mocnosti na čele s USA usilovali v krajinách socialistického spoločenstva a vo vnútri komunistických a robotníckych strán prostredníctvom svojich, dobre platených agentov, vyvolávať sústavne neistotu a nedôveru voči určitej časti funkcionárov. To nie je môj ani výmysel funkcionárov KSČ, aby ospravedlnili toľko pravicou omieľané politické procesy z päťdesiatych rokov. To je výpoveď amerického novinára Stewarta Stevena vo svojej knižke „Výbušnina.“ V ktorej opisuje praktiky tajnej služby USA CIA v jednej jedinej operácii „Splinter Factor.“ Knihu vydalo nakladateľstvo SAKKO Praha ČR v roku 1991. Odporúčam ju všetkým, aby poznali skutočné príčiny tzv. studenej vojny a pôvod politických procesov u nás a v krajinách socialistického spoločenstva. Kto prečíta navyše aj ciele Dullesovho plánu, Harvardského a Houstonského projektu bude mu úplne jasné, že o čo vlastne v dnešnom globalizujúcom sa svete ide a o čo sa vlastne usilujú USA. Poznať históriu aj prezidentovi Andrejovi Kiskovi  je potrebné hlavne preto, aby si uvedomil čo sa v skutočnosti stalo v uplynulých rokoch a hlavne, čo sa deje v súčasnom, vraj slobodnom a demokratickom svete. Potom by celkom určite nemohol hlásať skreslené informácie, v súlade so západnou propagandou o udalostiach v roku 1968.

Vstup spojeneckých vojsk v auguste 1968 a následná konsolidácia v strane a v spoločnosti zabránili, aby sa revizionistické sily v KSČ a v spoločnosti chopili svojich možností a postupne preberali kormidlo riadenia spoločnosti do svojich rúk, aby zavŕšili revíziu marxizmu – leninizmu a stranu ako takú vtlačili do zradcovského sociáldemokratizmu a tým otvorene ponúkli spoluprácu reštaurátorom kapitalizmu. To sa im žiaľ podarilo o 20. rokov neskôr.