Tibor Grék, blog.pravda.sk

Autor glosy „Ministerstvo pravdy,“ v denníku Pravda z 28.9.2015, o. i. píše: „Každý školák vie, že druhá svetová vojna sa začala 1.septembra 1939 po útoku hitlerovských vojsk na Poľsko. Niektorí možno vedia aj to, že tomu predchádzalo podpísanie paktu Ribbentrop – Molotov (23.augusta 1939), ktorým si Nemci so Sovietmi rozdelili Poľsko, a tak mohol Stalin  17. septembra obsadiť východnú polovicu krajiny. Ďalej pokračuje „…sme svedkami ustavičných pokusov o prekrúcanie histórie zo strany súčasnej ruskej moci….“

Pred záverom glosy, konštatuje: „Napokon to, že dve najbrutálnejšie diktatúry takmer dva roky spolupracovali, bolo v našich končinách tabu až do pádu Berlínskeho múra.“

Je zarážajúce, že redaktor Marián Repa sa sám dopúšťa prekrúcania historických faktov napriek tomu, že na vysokej škole študoval históriu. Nedal si námahu, aby dôsledne zvážil všetky súvislosti s uzatvorením sovietsko – nemeckého paktu o neútočení. Z kontextu vytrháva práve podpísanie zmluvy z roku 1939, aby tak časť viny za 2. svetovú vojnu zvalil na bývalý Sovietsky zväz, a dokázal, že vojna bola, ako sám tvrdí, vojnou „dvoch najbrutálnejších diktatúr….“

Takýmto nepravdivým tvrdením sa snaží znížiť podiel bývalého Sovietskeho zväzu na porážke nacizmu, na čo sú ľudia Ruska právom hrdí. Keď študoval históriu, mal by vedieť, že zmluva o neútočení bola s nacistickým Nemeckom uzatvorená práve Poľskom, ešte v roku 1934 s utajenou možnosťou spoločnej vojny proti Sovietskemu zväzu. Nespomína  ani Mníchovskú zradu z roku 1938, kedy Sovietsky zväz ako jediný bol ochotný Československu pomôcť aj vojensky pri obrane proti Nemecku.

Sovietsky zväz v 30. rokoch, uvedomujúc si rastúcu agresivitu fašizmu sa márne snažil získať západné mocnosti a vytvoriť systém kolektívnej bezpečnosti. Vládnuce sily V. Británie a Francie ponuku odmietli. Napokon dôsledky boli nútení odniesť i samotní ľudia týchto krajín. Nie len on, ale aj mnohí ďalší zamlčujú tiež skutočnosť, že časti vtedajšieho Poľska, ktoré pripadli Sovietskemu zväzu, sú dnes vo veľkej prevahe časťami Ukrajiny a Bieloruska a už vtedy to boli oblasti, kde väčšinu tvorili obyvatelia iných národnosti.

Vzťahy medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom s ohľadom na Poľsko som opísal v blogu Pravda v decembri 2014 pod názvom „Poľsko a svetový mier“. Niektoré otázky potvrdzuje a konkretizuje český historik PhDr. Jozef Groušl CSc. v článku „Historické pravdy nelze potlačovat.“

V článku vysvetľuje práve túto časť histórie, keď o. i. píše, že Hitler predkladal sovietskemu vedeniu veľa návrhov, ako by sa malo postupovať pri delení sveta. Diplomacia Sovietskeho zväzu, takéto návrhy odmietala. Po porážke Poľska Nemeckom sa vojnové plány Nemecka proti Sovietskemu zväzu urýchľovali. Bolo jasné, že Nemecko bude viesť vojnu aj proti Sovietskemu zväzu. Rozhodujúcou sa teda stala ochrana obyvateľstva západného Bieloruska a západnej Ukrajiny, kde časť obyvateľstva od roku 1920 žila na území Poľska. Jeho proti ruské sily vojenskou silou obsadili uvedené časti Bieloruska a Ukrajiny. V záujme ochrany tamojšieho obyvateľstva, vláda Sovietskeho zväzu vydala armáde rozkaz, aby na uvedených územiach vzala pod svoju ochranu tam žijúce obyvateľstvo. Nasledovali ústavné kroky pripojenia k Sovietskemu zväzu. Na základe rokovaní došlo k podpísaniu dohody o vzájomnej pomoci medzi ZSSR, Estónskom, Lotyšskom a Litvou.

Tieto kroky plne rešpektovali aj najvyššie politické kruhy Západu, čo dokumentuje konkrétnymi výrokmi zodpovedných. ako napr.: „W. Churchill v rozhlasovom prejave 1. októbra 1939 o. i. uvádzal: „Pre bezpečnosť Ruska proti nacistické hrozbe bolo mimoriadne nutné, aby ruské armády stály na tejto línii. V každom prípade je ta línia tu a bol vytvorený východní front…“ (W.S. Churchill, The Second World War. Vol. I. London 1949. P. 449). V diplomatické pošte V. Británie nachádzame politické pokyny poľskému veľvyslancovi v Londýne z 27. septembra 1939 z ministerstva zahraničia V. Británie. „Ruská armáda obsadila územie, ktoré nie je poľské a ktoré Poľsko násilím zabralo po prvej svetovej vojne. Je mimoriadne dôležité hneď na tieto závažné skutočnosti a okolnosti upozorniť. Viedli ma k tomu obavy, aby sme neobozretne nezačali vojnu proti Rusku pod dojmom toho, že jeho zásah má podobný charakter ako zásah nemecký…bolo by neodpustiteľnou nerozvážnosťou postaviť ruský postup na úroveň postupu Nemcov„. (G. Loyd, vysoký úradník ministerstva zahraničných vecí V. Británie, Istorija meždunarodnych otnošenij i vněšněj politiky SSSR. T. II. 1939-1945, Moskva 1962., s. 23.) Vláda Sovietskeho zväzu podľa W. Churchilla nemohla vyčkávať. (W. Churchill, The Second World War, London. 1949, p. 449.)

28. septembra 1939 bola prijatá sovietsko- nemecká zmluva o západnej hranici ZSSR. Nemecko uznalo, že západná hranica pozdĺž Curzonovej línii je hranicou ZSSR a teraz je totožná s návrhmi ZSSR,V. Británie, Francie… z predchádzajúceho obdobia. Zmluvou zo septembra 1939 ZSSR získal určitý čas. Zmluva umožňovala kritiku Nemecka za jeho činnosť v rozpore so záväzkami obsiahnutými v zmluve. To sa i uskutočňovalo. O paktovaní s Nemeckom nešlo. Antiruská propaganda obchádzala fakty a ohovárala ZSSR pred tým a dnes ohovára Rusko, aby nenávisť k Nemecku sa prenášala súčasne i na Rusko. Je to jeden z podstatných rysov psychologickej vojny dnešných dní, ktorú používajú USA a krajiny NATO v súvislosti s krízou na Ukrajine – proti Rusku.“

Z uvedeného jasne vyplýva, že Poľsko od 16. storočia nie je schopné sa vyrovnať so „slávnou“ minulosťou, keď kráľovské vojská Báthoryho, podľa nich viedli pomerne úspešnú vojnu proti Rusku a získali tak veľkú časť ruského a ukrajinského územia.

Poliakom nestačil ani milión kilometrov z Ruska. Prebudil sa v nich sen o veľkom Poľsku od Baltického až po Čierne more. Výsledkom bola Rusko – Poľská vojna v ktorej obsadili Vilnius a Minsk. Svetové mocnosti vtedy nároky Poľska uznávali, lebo v nich sa napĺňal aj ich sen – zamedziť šíreniu proletárskej revolúcie smerom na Západ. A to sa písal iba rok 1920 a nie 1989, alebo 2015, kedy sa naplno prejavuje antisovietizmus a hlavným našim spojencom a „priateľom“ sa stali USA.

Od roku 1989 je otvorená snaha prekrúcať historické fakty. Denne sú ľudia masírovaní západnou propagandou a do hláv sú im vtĺkané nepravdy a lži. Dnes o. i. je najviac stráženým tajomstvom, koľko Poliakov vstúpilo dobrovoľne do služieb Hitlera proti ZSSR. Do Wehrmachtu vojsk SS vstúpilo približne pol milióna poľských dobrovoľníkov. Medzi nimi aj Jozef Tusk, dedko bývalého poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý nie náhodou bol zvolený na čelo EÚ, ktorá sa dostala do vleku USA.

Poľsko sa za výdatnej pomoci a podpory USA a NATO vytrvalo snaží vyvolať vojnu s Ruskom, so známych historických dôvodov – znovu vytvoriť veľké Poľsko, aby sa Varšava postavila do čela slovanských a postsocialistických krajín v Európe. USA a NATO, konečne i časť EÚ na čele s Donaldom Tuskom sa usilujú eliminovať Moskvu ako mocenské centrum vo  východnej Európe.

Svet sa tak opäť nebezpečne ocitá na pokraji nového, pre ľudstvo mimoriadne nebezpečného a nepredstaviteľného vojnového konfliktu. Preto je pre nás mimoriadne dôležité strážiť čistotu a objektívnosť historických faktov, nedopustiť ich prekrúcanie v záujme koristníckych a geopolitických záujmov USA. Musíme sa postaviť proti hroziacej katastrofe v záujme skutočnej a nie iba deklarovanej slobode, demokracii a mierového spolužitia národov na celom svete.