O niekoľko dní uplynie už 26 rokov od hanebného novembrového prevratu. Hlavnými otázkami, na ktoré dnes mnohí ľudia celkom oprávnene hľadajú odpoveď sú: Prečo vlastne došlo k prevratu? Prečo ľudia tak ľahko podporili klamstvá a lži protagonistov novembra? Reálne uvažujúci ľudia s odstupom času, s prihliadnutím na udalosti vo svete, nachádzajú jednoznačnú a zdá sa, že i pravdivú odpoveď.
Niekoľko potomkov bývalej vykorisťovateľskej triedy, na smrť urazení, vylúčení členovia KSČ za hrubé porušenie stanov, páchanie trestných činov a intelektuáli, za postihy v roku 1970, ale i dobre živení študenti a bezstarostná mládež sa stali hlásnymi trúbami záujmov USA. Sami sa povýšili na tzv. revolucionárov.
Mnohí z nich, najmä ak ich „revolučná“ vlna vyniesla do ministerských, alebo poslaneckých kresiel, ak sa im podarilo dobre privatizovať, a plynú im i štátne objednávky, sú o svojom mesiášskom postavení presvedčení dodnes. Svedčí to o ich bezhraničnom egoizme a hlúposti. Opojení mocou, vlastnými výhodami, zostali hluchí a slepí voči vlastnému okoliu. Stačí sa poobzerať okolo seba, aby na vlastné oči uvideli ten obraz zničeného priemyslu, rozkradnutých a chátrajúcich fabrík, jaslí a materských škôlok, vyrabované a zdevastované potravinové kombináty, zničené prosperujúce JRD, ŠM, sprivatizované lukratívne časti zdravotníckych zariadení, chátrajúce kultúrne pamiatky a pod. Uvideli by ľudí, ktorí to všetko vlastnými rukami a umom vybudovali, ako sú nútení žiť z minimálnych dôchodkov, mnohí ich rovesníci z podpory v nezamestnanosti, alebo z minimálnej mzdy. Videli by, ako si mnohí kupujú lieky, a často sú nútení rozhodovať, bez ktorého sa ten ktorý mesiac obídu, ak budú mať to šťastie a prežijú. Taký je žiaľ, skutočný výsledok nimi vybojovanej slobody a demokracie.
Západ na čele s USA viedol celé desaťročia psychologickú vojnu ktorá, sa stala rozhodujúcou pre ich víťazstvo. Dobrodruhovia typu Havla a jemu podobní na Slovensku, im účinne asistovali a pomohli zavŕšiť dielo skazy. Zmanipulovaní študenti, zakomplexovaní herci a umelci (ak ich umelcami vôbec možno nazvať), celé to divadlo skazy zinscenovali.
Nevídané sa stalo skutočnosťou! Robotnícka trieda, rozhodujúca sila spoločnosti sa v davovej psychóze, pod vplyvom lží a klamstiev vysmiala sama sebe. Aj vlastným pričinením sa prepadla na samé dno spoločnosti, do chudoby, biedy, a úplného zabudnutia. Dnes už nepočuť o robotníkoch. Ako by prestali vytvárať bohatstvo spoločnosti a nemali podiel na spoločenskom pokroku. Rozhodujúcim sa stal ZISK! Určujúcou triedou podnikatelia, vlastníci peňažných ústavov a rôzne ďalšie skupiny, parazitujúce na práci iných.
Tisíce ľudí stratilo prácu, ako základnú podmienku živobytia. Stovky žien robí v zahraničí slúžky, ale aj to, čo sú slúžky nútené robiť navyše, o čom zaryto, s pocitom hanby a poníženia mlčia. Spolu s rodinnými príslušníkmi sa tešia, že nepotrebujú pas, aby mohli cestovať po celej EÚ za vymieňaním pampersiek a s prepáčením, vytieraním zadkov. Nikoho z papalášov nezaujíma, aké to má dôsledky, koľko rodín sa už na základe takéhoto života rozpadlo a koľké to ešte len čaká. Žiaľ, aj s požehnaním našich cirkevných hodnostárov.
Ponovembroví mocipáni za výdatnej pomoci, aj časti nerozumných voličov, premenili našu krajinu na zásobáreň lacnej pracovnej sily pre zahraničný kapitál a jeho domácich prisluhovačov. Stali sme sa sluhami a otrokmi vo vlastnej domovine.
Psychologická vojna vedená USA, pádom socializmu ani náhodou neznamenala koniec. Ich túžby a ciele sú ďaleko rozsiahlejšie a preto zaznamenala nový začiatok. Globálny útok, v mene zisku, na ďalšie všeľudské hodnoty pokračuje, presne ako v bývalom Hitlerovskom Nemecku. Najskôr odstránili komunistov, aby im nestáli v ceste pri šírení chaosu, rozvratu, demagógii, vraždeniu, vojne a koncentračným táborom.
Aj u nás to začalo útokom a kydaním špiny na KSČ, Ľudové milície, aby zlikvidovali možný odpor. Potom začal útok na základné ľudské hodnoty, na materiálny a duchovný rozvrat rodiny, na tradície, územie, pôdu, vodu, lesy, jazyk, kultúru a na našich tradičných priateľov. Štát, sa takmer prestal starať o svojich občanov a rozhodujúcim sa stal výber daní a poplatkov. Netrápi ho, že státisíce žijú v chudobe, že ďalší žijú ako otroci, že mladí ľudia sú nezamestnaní a nútení odchádzať za prácou do zahraničia, že ďalšie státisíce už rezignovali a dožívajú z toho čo nadobudli za socializmu. Netrápi ho, že mravná úroveň ľudí míľovými krokmi upadá, čomu sú nápomocné aj verejnoprávne inštitúcie, presne v zmysle doktríny Allana Dullesa z roku 1945. Netrápi ho, že sme médiami, bulvárom, cirkvami, pseudoumelcami a napokon i samotnými politikmi považovaní za idiotov, keď nám denne vtĺkajú do hláv lži o slobode, demokracii a ľudských právach. Ukázalo sa, že tisíckrát opakovaná lož sa stala pravdou. USA, Slobodná Európa, Hlas Ameriky a Goebels napokon zvíťazili!
Pád berlínskeho múra vydávajú za symbol pádu socializmu! Nechcú priznať, že je to naopak, že znamená začiatok pádu kapitalistického, vykorisťovateľského systému! Súčasné udalosti nielen na Ukrajine, ale vo svete, napokon aj utečenecká kríza, to plne potvrdzujú. Len sa hlbšie zamyslime nad príčinami a dôsledkami napr. utečencov, ktorí v státisícoch utekajú z vlastných krajín. Kto je autorom a prečo to vlastne organizuje? Nie je to náhodou snaha o rozbitie EÚ a záchranu amerického imperializmu? USA uvrhli celú Európu do riešenia problémov s emigrantmi. Zapadá to do ich plánov na vlastnú záchranu. Sú to USA, ktoré napádajú suverénne a fungujúce štáty a rozpútavajú ozbrojené konflikty po celom svete v záujme svojho výnosného biznisu a geopolitických záujmov.
Ich demagógia okolo slobody a demokracie je založená na jednoduchých, ale mimoriadne účinných tvrdeniach. Demokracia a sloboda sú vraj vtedy, ak si občan môže hovoriť a robiť čo chce. Úplne idiotské, ale mimoriadne účinné je tvrdenie, že jedna politická strana znamená totalitu. Čím viac strán, tým väčšia pluralita názorov a demokracia. Podvedení ľudia sa domáhali a domáhajú svojich základných práv: slobody a demokracie. Chudák volič ani nezbadal, hoci sloboda a demokracia u nás zúri už 26 rokov, že už žiadne, okrem volebného práva v tejto spoločnosti nemá. Aj to môže využiť iba raz za štyri roky. Kde sa podeli skutočne demokratické formy, ako napríklad výrobné porady, verejné schôdze občanov, rôzne aktívy zamerané na riešenie aktuálnych problémov a podobne? Na nich sa nielen vypočul hlas ľudí, ale boli prijímané opatrenia, ktorých plnenie sa kontrolovalo a za neplnenie boli vyvodzované závery! To pre novembrových krikľúňov bola totalita a nesloboda!
Dnes si už mnohí uvedomujú, že socialistická demokracia bola na ďaleko vyššej úrovni. Bola založená na reálnych právach, ale i povinnostiach. Hlavným kritériom rozvoja socialistickej demokracie bolo, čo najlepšie využiť a rozvíjať existujúce formy riadenia, ako predchádzať zneužívaniu moci, do riadiacich funkcií vyberať najschopnejších, ako definovať miestne, oblastné, alebo celospoločenské priority. Ako pomáhať slabším doma i vo svete. Ako uchrániť svetový mier. Ako prekonávať sociálno-triedne rozdiely v súvislosti so spoločenskou deľbou práce. Ako zabezpečiť dôstojnejší a šťastnejší život ľudí.
Kritériom slobody a demokracie nie je počet strán, ale ekonomické, sociálne a morálne podmienky v akých človek žije. Buď sú pre pracujúceho človeka a jeho rodinu dôstojné, alebo vytvárajú blahobyt iba pre úzku a často neproduktívnu, parazitujúcu vrstvu vykorisťovateľov.
Lenin, v spore s Kautským veľmi názorne vysvetlil podstatu demokracie, keď povedal: „Čistá demokracia neexistuje. Ak chceme pochopiť podstatu demokracie, musíme si položiť otázku: demokracia pre koho?“ Ak odpovieme na túto otázku z pohľadu dneška, dospejeme k záveru, že pre privatizérov, majiteľov fabrík a bánk, pre pätolizačských novinárov a „umelcov,“ ich priateľov v parlamente a vo vláde. Stručne povedané pre hŕstku parazitujúcich tiež spoluobčanov, alebo zahraničných investorov a nadnárodných korporácií.
Za socializmu kandidátov na poslancov parlamentu, či do Miestnych národných výborov, si občania vyberali v pracovných kolektívoch, alebo v mieste bydliska. Každý mal možnosť sa k nim vyjadriť. Bolo len na nás, ako sme toto právo využili. Ak poslanec neplnil predvolebné sľuby, alebo inak poškodzoval záujmy spoločnosti, mohol byť svojimi voličmi odvolaný. Ak by to platilo dnes, celkom určite by zostal parlament bez jediného poslanca, lebo duchom je prázdny už 26 rokov.
Komunistická strana, okrem kontrolnej a koordinujúcej funkcii niesla zodpovednosť za celkový vývoj spoločnosti. Koľko hanebných útokov, klamstiev a špiny sa na jej činnosť od prevratu nakydalo. Nevyvrátiteľnou pravdou však zostáva, že ani všetci jej funkcionári do hromady, za celé desaťročia socializmu, nemali také majetky, aké má dnes ktorýkoľvek jednotlivec z nových tzv. „demokratických štruktúr.“ Krádež a rozkrádanie bolo v podmienkach socialistickej demokracie trestným činom. Dnes, je to vstupenka k moci a vládnutiu. Je to základná podmienka buržoáznej demokracie v praxi.
Socializmus, ktorý sme budovali nebol dokonalý, bez chýb a omylov. Ani nemohol byť. Veď vznikol bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Bol taký, akí boli ľudia ktorí ho budovali, so všetkými znalosťami, prednosťami, ale i slabosťami. Učili sa zo svojich chýb a omylov, a snažili sa odpovedať na výzvy doby. Výrazne ho ovplyvňovali aj vonkajšie, západom organizované diverzné a sabotážne akcie. Mnohé vysvetľuje britský novinár Steward Steven vo svojej knižke Výbušnina. V nej objasňuje priamy podiel americkej CIA na procesoch v 50-tych rokoch v Maďarsku, Poľsku, Bulharsku a hlavne v bývalom Československu. (Knižku vydalo nakladateľstvo SAKKO, Praha 1991.)
Medzi najcitlivejšie otázky socialistického štátu, patril vzťah k rímsko-katolíckej cirkvi. Tá si však, celé desaťročia písala svoj osud sama. Historicky bola vždy na strane bohatých. Známe o. i. je jej posväcovanie zbraní proti sebe bojujúcich strán. Rozhodnutím kňaza a kresťanského parlamentu za tzv. Slovenského štátu, bolo v koncentračných táboroch zavraždených viac ako 70 000 občanov Slovenska. Prirodzeným opatrením bolo, že sa cirkev oprávnene dostala pod kontrolu štátu. Kňazi za socializmu sa museli chovať morálne a žiť podľa platných zákonov. Až po reštaurácii kapitalizmu sa medzi nimi začali znovu objavovať zločinci.
Po novembri sa vzťah štátu a cirkvi zmenil. Bez požehnania cirkvou sa na Slovensku nič vážnejšie neodohrá. Cirkvi sa priživujú na štátnom rozpočte, ale spoločnosť sa nestala ani lepšia, ani mravnejšia. Kresťanské strany od prevratu sú v NR SR a do roku 2012 aktívne pôsobili tiež vo vláde. To práve oni nás doviedli tam kde sme dnes! Navyše, proti vôli väčšiny, nás vtiahli do zločineckého paktu NATO, odsúhlasili humanitárne bombardovanie Juhoslávie a pod. Teraz niektorí z nich radia na Ukrajine, ako zopakovať náš scenár a navyše rozdúchať vojnový konflikt s Ruskom.
Ak sme dostatočne kritickí, máme pamäť a rozum, tak musíme konštatovať, že k ideálom kresťanstva a všeľudským hodnotám mali komunisti bližšie, ako ponovembroví, hoci i kresťanskí darmožráči a zločinci pod maskou demokracie. Ak máme pocit zodpovednosti sami voči sebe a nášmu potomstvu, nemôžeme súhlasiť so svojvôľou a amerikanizáciou nášho života. Musíme usilovať o dôstojný a skutočne demokratický život pre pracujúceho človeka a väčšinu spoločnosti. Postaviť sa proti vykorisťovaniu, chudobe, biede, nezamestnanosti, proti tomu, aby nás ako stádo volov nenahnali do vojen a rôznych misií pre zisky a rozkoš hŕstky bohatých a nenažratých ľudí na úkor väčšiny spoločnosti.
.
Nech si svoje moudra švejku a jdi ...
Majú sa výrazne lepšie , ako za ...
neviem, aku mala pracovnu zmluvu ...
ulavilo sa ti? :-) ...
z akeho dvovodu tak srandujes? Nieco ...
Celá debata | RSS tejto debaty