Tibor Grék, blog.pravda.sk

Napriek tomu, že to nepovoľuje zákon, sme už dlhšie obdobie vystavený záplave usmievajúcich sa „krásavcov“ z bilbordov, ktorí sa nás snažia opäť presvedčiť, že oni sú tí praví, ktorí nastolia skutočnú demokraciu a vládu ľudu. Viac ako 26 ročné skúsenosti nás však jednoznačne presviedčajú, že celé to obdobie bol volič až na poslednom mieste.

Ponovembroví politici nás všemožne presviedčali, že „nápravu chýb“ socializmu a rast životnej úrovne je možné zabezpečiť iba vstupom medzi vyspelé štáty Európskej únie a NATO. No a kto by sa nechcel mať lepšie ?! Ľudia uverili klamstvám a volili strany, ktoré im ten „raj“ na zemi sľubovali. To bol ten pravý dôvod, že po novembrovej eufórii, „vďaka“ pravicovým stranám sme sa neuveriteľnou rýchlosťou rútili do chomúta NATO, čo malo byť zárukou bezpečnosti, a následne do veľkej rodiny EÚ v záujme rozvoja ekonomiky, rastu životnej úrovne, spolupatričnosti, vzájomnej pomoci a solidarity. Po skúsenostiach, každý môže zodpovedne porovnávať a hodnotiť. Dlho sme boli nútení počúvať o celosvetovej kríze pre ktorú je potrebné maximálne šetriť a prijímať reformné i nepopulárne opatrenia. Politici nás nútili uťahovať opasky, získavali zahraničných investorov, ktorí nám mali pomôcť. Opak sa však stal pravdou! My sme chudobneli a zisky plynuli a plynú do zahraničia.

Ešte ani neodznela finančná kríza a už je tu ďalšia, tzv. utečenecká, v ktorej sa v plnej nahote ukazuje, že ako predstavitelia EÚ chápu zásady spolupatričnosti, vzájomnej pomoci a solidarity, ktoré nahradili diktatúrou silnejších a bohatých štátov.

Tak napríklad, za absolútny nezmysel (čo potvrdzuje dnes už väčšina členských štátov) možno považovať rozhodnutie o stanovení utečeneckých kvót pre jednotlivé štáty EÚ. Hrubým nezmyslom v rámci ukrajinskej krízy, bolo podriadenie sa USA a uvalenie sankcií na Ruskú federáciu, ktoré viac poškodzujú samotnú Európu ako Ruskú federáciu. Posilňujú však krachujúcu ekonomiku USA. Je to jasným svedectvom proamerickej politiky, podpory oligarchov a neofašistického režimu na Ukrajine. Ďalšou ukážkou protiľudového rozhodovania, je koketovanie európskych byrokratov s USA o podpise Zmluvy o transatlantickom partnerstve, známej pod skratkou TTIP. Už  samotné vyjednávanie prebieha bez účasti tých, ktorých sa bude týkať.  Mnohé skutočnosti zmluvy predstavujú hrozbu v potravinárstve, kozmetike, zdravia, ale tiež zamestnanosti, miezd, sociálnych istôt a hospodárskeho rastu. Európa má ďaleko vyššie sociálne, zdravotné a enviromentálne štandardy ako USA. 70% amerických potravín obsahuje geneticky modifikované potraviny, 40% obsahuje chemikálie, ktoré narúšajú ľudský hormonálny systém. Vyše 90% hovädzieho mäsa je vyprodukované pomocou rastových hormónov, ktoré môžu spôsobovať rakovinu a pod. O tom však byrokrati v Bruseli a špičkoví politici EÚ ale i naši zaryto mlčia! Usilujú, aby dohoda bola čím skôr podpísaná, čo by umožnilo Európsky priestor zahltiť tovarmi (šmejdom) a zdraviu škodlivými potravinami USA. Najnebezpečnejšie je, že nadnárodné korporácie,  na základe zmluvy by nás mohli legálne zotročovať. Preto utajujú jej skrytý mechanizmus, „Urovnávanie sporov medzi štátmi a investormi.“ V praxi to znamená, že nadnárodné korporácie majú získať právo, žalovať vlády, ktoré nebudú uprednostňovať biznis pred ochranou vlastných občanov! Navyše, majú získať právo, zúčastňovať sa pri formulácii európskej legislatívy týkajúcej sa potravinovej bezpečnosti, enviromentálnych štandardov, práv spotrebiteľov a pod. Taká je pravda! V našej vlasti budú mať právo rozhodovať americké firmy. Bude to podobná dohoda ako s Vatikánom, kde rozhodujúce slovo má iba Vatikán!

Z uvedeného je zrejmé, že politika EÚ nie je o jednote, o sociálnej spravodlivosti, solidarite, demokracii a mieri! EÚ sa dostala do područia USA v záujme záchrany jej hlúpeho a krachujúceho neoliberalizmu. Všetky naše ponovembrové vládnuce strany sa stali poslušnými podporovateľmi obhajoby koristníckych a geopolitických záujmov USA.

To je o. i. neklamný dôkaz, že naša spoločnosť v rámci EÚ a pod vedením všetkých ponovembrových vládcov napreduje slimačím tempom, ale míľovými skokmi je oberaná o vlastnú hrdosť a suverenitu. Kruto sme doplatili na klamstvá a lži, ako nám bude dobre po odstránení tzv. totality, po vstupe do NATO a EÚ. Zatiaľ sme sa dožili iba majetkového prevratu, rozpredávania, rozkrádania spoločne nadobudnutého majetku pár zbohatlíkmi, ktorí žiaľ aj našim pričinením, obsadili všetky dôležité funkcie v štáte, poslanecké miesta v parlamente a v europarlamente, aby mohli klamať a podvádzať v záujme zveľaďovania svojho majetku.

Po vyše 26 ročných skúsenostiach, racionálne uvažujúci človek musí konštatovať, že všetky ponovembrové vlády zlyhali. Nemali záujem o skvalitnenie života spoločnosti, ale iba o rast bohatstva zbohatlíkov a samých seba. Ľudia na celom svete už pochopili, že nekonečná honba za ziskom, ženie ľudstvo do katastrofy. Peniaze sú cennejšie ako ľudský život! Bolo by možné uviesť množstvo konkrétnych príkladov. Za všetky aspoň jeden jediný, ale veľavravný.

Pred rokom 1989 naša krajina bola napr. sebestačná v poľnohospodárskej výrobe, vo výrobe potravín, bola plná zamestnanosť, bezplatné školstvo a zdravotníctvo, nemali sme žiadnu zahraničnú zadlženosť a pod. Nezamestnanosť, chudoba, bezdomovstvo, prostitúcia, žobráci, exekúcie, boli neznámymi pojmami, podobne ako mnohé ďalšie, dnes denne frekventované a aktuálne.

Spolková vláda v Nemecku stanovila v roku 2013 hranicu chudoby na 1 150 eur mesačne. Znamená to, že každý občan z nižším príjmom, má nárok na plnú sociálnu podporu, príspevok na bývanie, energie a ďalšie, až na úroveň dorovnania príjmu do stanovenej hranice chudoby.

Na Slovensku v tom istom období táto hranica bola stanovená vo výške 337 eur. Nie, nepomýlil som sa! Dobre čítate 337 eur. Ten rozdiel, netreba komentovať! Natíska sa však otázka: Sú naši občania horší, keď si nezaslúžia rovnaké príjmy ako v iných členských krajinách?  Výška priemerného zárobku nedosahuje u nás ani stanovenú výšku chudoby v Nemecku a v niektorých ďalších krajinách EÚ.

Priepasť medzi chudobnými a bohatými sa naďalej zväčšuje. 62 najbohatších ľudí sveta vlastní majetok v takej hodnote ako polovica svetovej populácie čo predstavuje 3,6 miliardy ľudí. To je neklamný dôkaz, že žijeme vo svete, ktorého pravidlá sú nastavené v prospech skupiny tých najbohatších. Dnes, po tzv. „nežnej revolúcii“ každý piaty Slovák žije na hranici chudoby. Tragédiou je, že v roku 2014 sa v kategórii chudobných nachádzalo aj 5,7% pracujúcich občanov Slovenska. Aká je to rovnosť a solidarita? O čom nás to naši politici, už desaťročia presviedčajú? To má niekto uveriť, že budujeme sociálny štát?!

Martin Luther King, americký bojovník za občianske práva a nositeľ Nobelovej ceny za mier, povedal: „Skutočný súcit znamená viac, než len hodiť mincu žobrákovi – znamená pochopiť, že treba prerobiť stavbu, ktorá žobrákov produkuje.“ Skôr než pristúpime k volebným urnám, pouvažujme o tejto hlbokej a nepopierateľnej pravde! Charakter človeka spoznáš vtedy ak mu zveríš do rúk moc vládnuť. Vo voľbách sa teda rozhodnime správne a zabráňme ďalšiemu ožobračovaniu väčšiny našich občanov!