Tibor Grék, blog.pravda.sk

Už iba niekoľko dní nás delí od osláv 71. výročia víťazstva nad nenávideným fašizmom. Smutné a zároveň zarážajúce je, že sa stále stupňujú snahy o prepisovanie dejín. Do hláv hlavne mladých ľudí, sa nasilu vtĺkajú mnohé s prepáčením za výraz výlevy niektorých právnikov, historikov, kvázi umelcov, ale i radových občanov, ktorí zrovnávajú fašizmus s komunizmom. Obdobie budovania socializmu nazývajú komunizmom, pričom pravdou zostáva, že komunizmus nikde na svete vybudovaný nebol. Zo strany tých čo ho zrovnávajú s fašizmom, ide vyložene o zámer. Socializmus ako systém sa snažia zdiskreditovať a zoškliviť hlavne u mladých ľudí, ktorí ho nemali možnosť prežiť.

Všetky tri systémy majú svoj vnútorný charakteristický obsah a presnú definíciu. Dva z nich, dokonca i svoju životom a prácou napísanú históriu, čo dáva možnosť celkom presne na faktoch dokumentovať ich obsah, ciele a dopad na rozvoj spoločnosti a životy ľudí.

Pre oživenie pamäte staršej generácie, strednej a mladšej pre pochopenie, si dovolím v zostručnenej forme vyložiť obsah jednotlivých pojmov:

Fašizmus: Najreakčnejší politický smer vývoja kapitalizmu v ktorom vládne súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, vykorisťovanie človeka človekom, triedny antagonizmus a panstvo, alebo ak chcete diktatúra buržoázie. Fašizmus vznikol v období všeobecnej krízy kapitalizmu a vyjadruje záujmy najreakčnejších kruhov, vlastníkov kapitálu. Je to politické hnutie antidemokratického zamerania. Jeho ideológia vychádza z nacionalizmu, ktorý sa často mení na rasizmus a prípravu k agresívnym vojnám. Fašizmus hlása „prirodzenú nerovnosť“ ľudí. Rozdeľuje ich na základe rôznych kritérií na nadľudí (elitu spoločnosti) a podľudí (menejcenných, alebo plebs). Po prvýkrát vznikol v Taliansku v období Mussoliniho. Najreakčnejšou odrodou bol tzv. nacionálny socializmus – nacizmus v Nemecku v rokoch 1933 až 1945. Napriek tomu, že taliansky a nemecký fašizmus boli porazené, fašistické režimy sa za výdatnej pomoci USA v nových formách obnovujú v rôznych krajinách sveta. Najnovšie sme toho priamymi svedkami v bývalých pobaltských republikách ZSSR, Lotyšsku, Litve, Estónsku, ale tiež v susednej Ukrajine. Pravicový extrémizmus, od ktorého je už len krôčik k fašizácii, začína získavať podporu i v ďalších európskych krajinách.

Socializmus: Prvá fáza beztriednej komunistickej spoločnosti. Odstraňuje súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, vykorisťovanie človeka človekom a tým triedny antagonizmus, zvrhnuté je panstvo buržoázie a nastolená diktatúra proletariátu. Pre socializmus je typické spoločné, socialistické vlastníctvo výrobných prostriedkov a plánovité hospodárstvo. V socializme platí zásada odmeňovania podľa dôležitosti a množstva vykonanej práce. Umožňuje širokú demokraciu a aktívnu účasť pracujúcich na riadení spoločnosti. Vo svojich postojoch k človeku vychádza z humanitných myšlienok. Vyznáva rovnosť ľudí bez ohľadu na majetok, pôvod a národnosť. Cieľom socializmu a komunizmu bola a zostáva radikálna premena spoločnosti vedúca k oslobodeniu človeka, odstráneniu nadvlády menšiny (buržoázie) nad väčšinou (proletariátom) a z toho prameniaceho vykorisťovania. Vytvára morálne politickú jednotu ľudí založenú na spoločných, internacionálnych záujmoch pracujúcich a na vedeckých základoch  marxizmu.

Komunizmus: Je vysoko organizovaná beztriedna spoločnosť slobodných a uvedomelých pracovníkov s jednotným všeľudovým vlastníctvom výrobných prostriedkov a úplnou rovnosťou všetkých členov spoločnosti, v ktorej so všestranným rozvojom ľudí vyrastú tiež výrobné sily na základe neustále sa rozvíjajúcej vedy a techniky, v ktorej sa uskutoční zásada: „Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb.“

Na základe uvedeného obsahu jednotlivých spoločenských systémov (aj keď nie sú úplné), možno jednoznačne povedať, že zrovnávať ich nie je možné. Každý z nich má svoj samostatný obsah a význam, spočívajúci vo vlastníctve výrobných prostriedkov a z toho sa formujúcich spoločenských vzťahov. Človek používajúci rozum, ani len náhodou sa nepokúsi dať medzi ne rovnajúce sa  znamienko.

Kto nežije izolovane od spoločnosti vie, že povojnové obdobie bolo o. i. známe tým, že svet bol rozdelený na dva spoločenské systémy – kapitalistický a socialistický. Socialistický začínal na ruinách zničených druhou svetovou vojnou. Západné krajiny na čele s USA sa nevedeli zmieriť, že v značnej časti Európy nebol nastolený kapitalistický systém. To bolo príčinou, že hospodársky rozvoj (mám na mysli bývalú ČSR), bol úmyselne, rôznymi formami brzdený, s cieľom dosiahnuť jeho rozpad.

Štát okrem rôznych nepriateľských tendencií z vonku, musel húževnato bojovať tiež s vnútorným nepriateľom. Že to bol silný nepriateľ, to máme možnosť poznať až dnes, keď na vlastné uši počúvame, aké množstvo ľudí sa otvorene hlási k aktívnym bojovníkom proti vtedajšiemu ľudovodemokratickému a neskôr socialistickému zriadeniu.

Po novembrovom prevrate, zásluhou pravicových síl, bol dokonca zriadený Ústav pamäti národa, ktorý je plný nenávistných, neobjektívnych a tendenčne zameraných antikomunistov, ktorí nie sú schopní, ani ochotní objektívne a na vedeckých základoch hodnotiť historické skutočnosti. Šíria rôzne polopravdy a vyložené klamstvá, zovšeobecňujú mnohé skutočnosti, len preto, aby ich tvrdenia vyzerali vierohodne a aby verejnosti čo najviac zošklivili obdobie výstavby socializmu, z komunistov, milicionárov, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, pohraničnej stráže a niektorých ďalších spravili div nie vyvrheľov ľudskej spoločnosti.

Vzhľadom na jednostranný pohľad na dôležité udalosti našej novodobej histórie, dovolím si uviesť (aj keď opakovane), aspoň niektoré, zamlčujúce skutočnosti a nevyvrátiteľné fakty.

1. Po porážke hitlerovského Nemecka, víťazné mocnosti na konferenciách v Jalte (4.-13.2.1945) a v Postupimi (1.7.-2.8.1945) sa dohodli na rozdelení sfér vplyvu.
2. Obnovená ČSR sa vydala cestou ľudovej demokracie a neskôr úspešne budovala socialistické spoločenské zriadenie. Svedčí o tom množstvo nevyvrátiteľných faktov!
3. V roku 1947 americký prezident Harry S. Truman sformuloval novú smernicu zahraničnej politiky USA známu pod názvom Trumanova doktrína. V nej vyhlásil, že USA sa majú stať garantom slobody a demokracie všade vo svete a majú poskytovať pomoc krajinám ohrozeným totalitou. Pomoc mala byť finančná, hospodárska, ale i vojenská. Tento akt, spolu s ďalšími skutočnosťami možno považovať za začiatok tzv. studenej vojny.
4. V apríli 1949 na pôde a z podnetu USA, na podporu spomenutej doktríny vzniká vojenské zoskupenie NATO s pôvodne 12 členskými štátmi. Postupne dochádza k jeho rozširovaniu. V roku 1952 o Grécko a Turecko a v roku 1955 do NATO vstupuje aj Spolková republika Nemecko.
5. Vznik a rozširovanie NATO nemohol ZSSR nechať bez povšimnutia. Ako odpoveď, inicioval 14.5.1955 vznik Varšavskej zmluvy, ako obranného systému štátov strednej a východnej Európy. Zmluva bola podpísaná vo Varšave a predstavovala ochotu priateľstva, spolupráce a vzájomnej pomoci v prípade potreby ktoréhokoľvek z členských štátov.
6. Po druhej svetovej vojne sa celý kapitalistický svet na čele s USA sústredil na aktívny a nepretržitý boj proti ľudovo-demokratickým a neskôr socialistickým krajinám. Okrem množstva diverzných akcií, sabotáží, špionážnych afér, rôznych podvratných akcií boli protisocialistické plány, rozpracované do najmenších podrobností ako napr. Dullesov plán, Harvardský a Houstonský projekt, ktoré si jednoznačne kládli za cieľ narušiť a postupne likvidovať úspešný postup krajín socialistického spoločenstva.

Taká je skutočná, avšak úmyselne zamlčovaná pravda. Fakty sú prekrucované, lebo ide o dokazovanie „pravdy“ bohatých nad chudobnými. Po druhej svetovej vojne, kapitalizmus nevynechal jednu jedinú príležitosť, zlikvidovať ciele komunistov – vybudovať sociálne spravodlivú socialistickú spoločnosť.

Zahraničná, ale i domáca reakcia si uvedomovala, že silou nič nezmôže. Existovala totiž rovnováha vojenských síl medzi Východom a Západom. Zamerali sa preto na získanie socializmu nepriateľských živlov, pochádzajúcich z bývalej buržoázie, aby prenikli do vnútra komunistických a robotníckych strán a prostredníctvom revizionistických a oportunistických názorov zabezpečili rozvrat spoločnosti. Neváhali pritom obetovať i životy nimi nasadených podvratných živlov. Západné mocnosti na čele s USA sa usilovali v krajinách socialistického spoločenstva, prostredníctvom takýchto dobre platených agentov, vyvolávať sústavne neistotu a nedôveru voči určitej časti funkcionárov. To nie je výmysel funkcionárov KSČ, aby ospravedlnili toľko pravicou omieľané politické procesy z päťdesiatych rokov. To je výpoveď amerického novinára Stewarta Stevena v jeho knižke „Výbušnina.“ Opisuje v nej praktiky tajnej služby USA CIA v operácii „Splinter Factor.“ Knihu vydalo nakladateľstvo SAKKO Praha ČR v roku 1991. Odporúčam ju všetkým, čo majú záujem poznať pôvod politických procesov. Kto prečíta tiež ciele Dullesovho plánu, Harvardského a Houstonského projektu, a bude mu úplne jasné, že o čo vlastne v povojnovom období a v dnešnom globalizujúcom sa svete ide,  o čo sa dlhodobo snaží, náš dnešný „najvernejší priateľ a spojenec“ USA.

Dnes už stovky miliónov ľudí na celom svete, si jednoznačne uvedomuje, že nekonečná honba kapitalistov za ziskom za každú cenu, ženie ľudstvo do katastrofy. Rozhodujúcim sa stal ZISK! Určujúcou triedou podnikatelia, vlastníci peňažných ústavov a rôzne ďalšie skupiny, parazitujúce na práci iných. Peniaze sú cennejšie ako ľudský život. Bohatí sú stále bohatšími a chudobní chudobnejšími. Na jednej strane ľudia zomierajú od biedy a hladu a na druhej, hŕstka boháčov hýri prepychom. Taký je žiaľ svet na začiatku 21. storočia.

Uvedomujú si to všetci, ktorým záleží na budúcnosti ľudstva a hlavne na šťastí ich detí. Týchto ľudí zo všetkých kontinentov sveta, bez rozdielu farby pleti, náboženského a politického presvedčenia podporujú jedine komunisti, ktorí poznajú a vedia ako tieto problémy riešiť. Preto tá nenávistná ohováračská kampaň. Preto toľko rečí o tzv. zločinoch komunistov. Preto tie návrhy zákonov o zákaze propagácie komunizmu a dokonca i snahy po zrušení a zákaze činnosti komunistických strán tak, ako v ostatnej dobe na Ukrajine.

Bez poznania a rešpektovania týchto základných skutočností nie je možné objektívne, na vedeckých základoch hodnotiť situáciu a vývoj nie len v bývalom Československu, ale v krajinách socialistického spoločenstva a vo svete vôbec.

Je smutné, že niektorým ľuďom tieto účelové lži už ani neprekážajú. Je to hádam aj preto, že denne ich chrlia všetky súkromné, ale žiaľ i verejnoprávne inštitúcie. Dejiny prepracúvajú podľa želaní Západu. Dokonca aj vzdelanie, respektíve diplom o výške vzdelania sa dá dnes kúpiť. Niet sa preto čo čudovať, že tomu zodpovedá aj kvalita nášho života.

Človek, ktorý uvažuje vie, že ak má spoločnosť byť čo len trochu spravodlivá, tak zákony musia určovať chod spoločnosti a nie naopak, ako to beží v súčasnej „demokratickej“ spoločnosti, že trh sa stal nadradeným nad zákonom.

Bez práce nie sú koláče! Heslo mimoriadne aktuálne a propagované v predchádzajúcom, toľko zatracovanom režime. Až po prevrate sme sa presvedčili, že bez práce naozaj nie sú koláče, že nastupuje chudoba, hlad, bieda, nezamestnanosť, bezdomovstvo, prostitúcia, rómsky problém, analfabetizmus, sociálne dávky a pod. Ale aj na tie, je potrebné vytvoriť zdroje, ktoré vytvárajú pracujúci. Vlastníci a zamestnávatelia sa iba priživujú na výsledkoch ich práce.

Z doteraz povedaného nie je ťažké pochopiť, že diktatúra proletariátu vznikla ako reakcia na dlhoročnú diktatúru buržoázie. Dnes, táto diktatúra kapitálu je tu opäť. Je pre ňu typická určitá „elegancia,“ ale zato je oveľa dôslednejšia. Dnes nie je problém, vyvolať vojnu, alebo rozvrátiť krajinu, ak je to v mene kapitálu. USA a NATO sú toho skutočnými majstrami! Spomeňme len na Juhosláviu, Irak, Líbyu, Sýriu, najnovšie Ukrajinu a islamský štát. V boji o svetovládu neváhajú urobiť čokoľvek.

Všetky súčasné problémy Slovenska sú produktom systému, ktorý vykorisťuje, zbedačuje a ponižuje väčšinu občanov. Nie socializmus, ale kapitalizmus zrušil bezplatné školstvo, zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie občanov, výrazne znížil životnú úroveň a postaral sa o armádu nezamestnaných, bezdomovcov, žobrákov, prostitúciu, obchodovanie s bielim mäsom, drogy, korupciu, organizovaný zločin, výrazné zníženie populácie a ďalšie do roku 1989 nepoznané spoločenské neduhy.

Našou najzákladnejšou úlohou v súčasnosti je chrániť historickú pravdu o postavení a obetiach pracujúcich, našich otcov, materí a predkov vôbec, v boji proti kapitálu, vykorisťovaniu človeka človekom, proti nenávidenému fašizmu, ale i v budovateľskom nadšení pri výstavbe a rozvoji socialistickej spoločnosti. Tieto poznatky sme povinní odovzdávať našej mladej generácii, aby z nich nevyrastala skupina hlupákov nepoznajúca vlastnú históriu. Na základe historických faktov, národ ako celok musí bojovať proti nebezpečenstvu rôznych teórií po návrate nadvlády jednotlivých krajín nad inými. Je to oživovanie myšlienok nacionalizmu, xenofóbie a nacizmu.

Uvedomoval si to aj britský historik Eric Hobsbawm, ktorý povedal: „Ekonomický a politický liberalizmus, buď jednotlivo či v kombinácii, nemôže poskytnúť riešenie problémov 21. storočia. Opäť nastal čas, kedy je nutné brať Marxa vážne.“

Hoci od porážky fašizmu uplynulo už viac ako sedem desaťročí, jeho nebezpečenstvo v rôznych podobách, za podpory USA sa v mnohých krajinách sveta znovu objavuje. Vznikajú rôzne hnutia a strany, ktoré sa snažia nielen ospravedlniť, ale velebia zločiny fašistov a nacistov. Výnimkou nie je ani Slovensko! Príkladom je výsledok ostatných volieb do NR SR, do ktorej sa dostali fašisti strany Mariana Kotlebu. Proti týmto snahám treba jednoznačne a rázne zakročiť. Ľahostajnosť a otáľanie vedie k neúcte odkazu našich rodičov, starých rodičov, súrodencov, účastníkov odboja v slávnom SNP, živým i mŕtvym hrdinom v boji proti fašizmu, za našu slobodu. Prekrucovanie dejín vedie v konečnom dôsledku, či si to uvedomujeme alebo nie, k návratu fašizmu. A to zrejme nikto s rozumne uvažujúcich ľudí, nielen u nás, ale na celom svete naozaj nechce!