Tibor Grék, blog.pravda.sk

Lucia Žitňanská ako opozičná politička nesčíselne veľakrát kritizovala ministrov, nominovaných za stranu Smer – SD, že vstupujú do procesov vyšetrovania rôznych káuz v snahe ovplyvniť rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní.

Na vyjadrenie premiéra Fica na národnom konvente o EÚ povedala: „…nsa zlepšenie vymožiteľnosti práva netreba obrovské peniaze. Treba vôľu, politickú vôľu, a v prvom rade to, aby politici prestali zasahovať do rozhodovania súdov.“

Tesne pred voľbami, 19.2.2016 v denníku N o. i. napísala: „ V strane Smer zachraňujú, čo sa dá, a predovšetkým seba. Riziko, že sa skončí beztrestnosť, je príliš veľké. Strana Smer dnes môže sľúbiť všetko, len nie právny štát. A keď sa bude môcť zachrániť so stranou SNS, tak to spraví…“ 

Po voľbách strana, v ktorej vykonáva funkciu podpredsedníčky, vstúpila do vládnej koalície a pani Žitňanská sa stala v novovytvorenej vláde ministerkou spravodlivosti s predsavzatím – odstrániť neprávosť a nastoliť spravodlivosť. Krátko po voľbách však obyčajný smrteľník musí konštatovať, že toto predsavzatie je vzdialené od skutočnosti. Presviedča ho totižto, nedávno sa odohrávajúca „kultúrna akcia“ už známeho „kultúrneho aktivistu“ Ľuboša Lorenza v obci Veľký Lipník.

Na svojom profile, k prípadu pani ministerka uviedla: „ So znepokojením vnímam odhaľovanie pamätníkov rôznym politikom z dôb totality,  považujem to za relativizáciu histórie. Úctu si zaslúžia predovšetkým obete režimov a nie ich predstavitelia. Ľuboš Lorenz ktorý poukázal na nemorálnosť pamätnej tabule venovanej komunistickému pohlavárovi Jánovi Pješčákovi v obci Veľký Lipník, bol surovo napadnutý starostom obce…“

Kto mal videl videozáznam zo spomínanej vandalskej akcie, určite si všimol, že „umelecký aktivista“ Lorenz, počas práve ním prebiehajúceho „boja“ proti komunizmu, vykrikoval, že koná v „nutnej sebaobrane.“ Veď prečo by aj nie, keď tento argument, vymyslený pánom Lipšicom, pomohol pred časom „umelcom“ Kalmusovi a Lorenzovi oslobodiť ich spod obžaloby za znehodnotenie  pomníka v obci Krajná Bystrá. No a keďže boli „opäť napadnutý,“ zrejme pamätnou tabulou a múrom obecného úradu vo Veľkom Lipníku, tak v mene spravodlivosti bol Lorenz donútený vykonať spravodlivosti za dosť!

Smutné a paradoxné zároveň je tvrdenie pani ministerky, že Lorenz bol surovo napadnutý starostom obce. Kto videl videozáznam, musí takéto tvrdenie jednoducho poprieť, lebo je to nehorázna lož. Nikto z prítomných ho nenapadol. Z pod nôh mu iba vytiahol smetný kontajner, ktorý si tam sám Lorenz pritiahol a naňho sa postavil, aby mohol uskutočniť vlastné „umelecké dielo.“

Vyjadrenie ministerky je účelové a mierne povedané svedčí, o snahe ovplyvniť prácu orgánov činných v trestnom konaní v prospech tých, čo vedome porušujú zákon, čo spravodlivosť berú neprávom do svojich rúk, čo verejne ničia pamätné tabule a pamätníky tých, ktorým spoluobčania vzdali úctu za ich osobný prínos pre rozvoj príslušnej obce či mesta a napokon podľa pracovného zaradenia i celej spoločnosti.

Zarážajúce je, že pani ministerka SPRAVODLIVOSTI si nevšimla, že obaja títo, vraj kultúrny aktivisti a „umelci“ sa podujali svojvoľne vykladať zákon a podľa vlastného uváženia ho aj v praxi uplatňovať. Navyše si myslím, že by mala  rozoznať poslanie aktivistu od vandalského činu. Vyjadrenie ministerky v tomto prípade je veľmi vzdialené od skutočnej spravodlivosti a objektívneho pohľadu na samotný prípad a dianie v spoločnosti. Popiera uznávané pravidlo prezumpcie neviny.

Niet sa čo čudovať, že niekto (hádajte kto?) posilnený predchádzajúcim rozhodnutím súdu za čin spáchaný v Krajnej Bystrej, ale tiež vyjadrením ministerky spravodlivosti pamätnú tabuľu následne rozbil, zlikvidoval a nedovoleným spôsobom zasiahol do cudzieho majetku. Otázne zostáva, ako bude celý prípad klasifikovaný a vyšetrený, a aký trest stihne páchateľa. Ak by to spáchal obyčajný človek, tak celkom určite by to bolo klasifikované ako trestný čin.

Pani ministerka vo svojom vyjadrení hovorí o komunistickom prokurátorovi, ale nekonkretizuje za čo nesie osobnú zodpovednosť, a či za svoj čin bol právoplatne odsúdený. Je pritom známe, že páni „umelci“ svoje vandalské vyčíňanie vo Veľkom Lipníku, v obci Krajná Bystrá, a v roku 2011 Kalmusovo zneuctenie tiež busty L. Novomeského v Košiciach zdôvodňujú, že konali „v nutnej sebaobrane, aby zabránili trestnému činu propagácie zločineckých režimov“.

Pravdou zostáva, že všetci traja, o ktorých pamätníky sa jedná, boli ľavicoví a komunistický politici. Ladislav Novomeský bol navyše jedným z popredných organizátorov SNP, spoluzakladateľ a podpredseda povstaleckej SNR v Banskej Bystrici. Má neodškriepiteľnú zásluhu na tom, že Slovenský národ povstal proti nenávidenému hitlerovskému Nemecku a má nezmazateľný podiel na jeho porážke.

Vasiľ Biľak, vzhľadom na svoj vysoký vek, sa dokonca sám dožadoval, aby v jeho prípade bolo vytýčené pojednávanie a bolo rozhodnuté za života o jeho vine či nevine. Nestalo sa! Aj tu teda platí prezumpcia neviny. Napriek tomu, že sám o to žiadal, tak odsúdený nikdy nebol.

Uvedené akty „umeleckých aktivistov“ každý racionálne uvažujúci človek musí odsúdiť a považovať za skutočne primitívne barbarstvo, vandalizmus a vrchol neúcty k ľuďom, ktorý síce ako každý z nás mali aj svoje chyby, ale ktorý za svojho života pre ľudí bývalého Československa a osobitne zaostalého Slovenska mimoriadne veľa urobili. Všetci traja pôsobili na rôznych miestach pri obnove vojnou zničeného hospodárstva a postupného zvyšovania životnej úrovne ľudí. Nechápem čo je na tom zločinecké?!

Skutočne zločinecké je to, že rovnako horlivo sa nepostupuje pri odhaľovaní pomníkov a pamätných tabúľ pohlavárom fašistického Slovenského štátu, pomenovávaniu ulíc po fašistoch, ktorí za svoju činnosť počas druhej svetovej vojny, boli po oslobodení aj právoplatne odsúdení. To pánom „umelcom“ a ani pani ministerke nevadí?!

Prirovnávať obdobie socializmu k fašizmu, či k iným nedemokratickým prúdom a tendenciám je účelovo organizovaná propaganda antikomunistov v ÚPN, politických väzňov či na smrť urazených bývalých funkcionárov KSČ, ako napr. profesora, PhDr. Miroslava Kusého CSc. a ďalších, ktorí majú nemalú zásluhu na tom, že po roku 1968 a hlavne po novembri 1989 sa snažili slovenskej verejnosti nanútiť aj popretie výsledkov vlastnej práce, keď tvrdia, že obdobie po roku 1948 do novembra 1989 ako by ani neexistovalo.

Podľa vyjadrenia pani Žitňanskej, ministerky spravodlivosti by všetci, ktorí sa podieľali na rozvoji a budovaní ľudovodemokratickej a socialistickej spoločnosti mali byť zatracovaní a odcudzovaní? Veď aj jej rodičia svojou prácou vytvárali hodnoty, toľko odcudzovanej a očierňovanej spoločnosti. Za vyše štyridsať rokov trvania predchádzajúceho režimu nebolo nič užitočného pre ľudí a rozvoj spoločnosti spravené? Veď to predsa nie je pravda a darmo sa to kdekto usiluje ľuďom denne vtĺkať do hláv. Fakty hovoria, že je to obyčajná a účelová lož! A na tej by sa jednoducho, hlavne ministerstvo spravodlivosti nemalo a ani nemôže podieľať!

Ak áno, jedná, sa o nenapraviteľný precedens, ktorý kohokoľvek oprávňuje vykladať históriu a zákonnosť podľa vlastného uváženia a presvedčenia. A tak to v právnom a demokratickom štáte fungovať nemôže!