Tibor Grék, blog.pravda.sk

Pri príležitosti 25 výročia opustenia prvej časti dvojičkového názvu KSS – SDĽ, pod názvom: „Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru,“  denník Pravda 30.1.2016 priniesol rozhovor s ponovembrovým predsedom KSS a iniciátorom jej „transformácie“ na stranu sociálnodemokratického typu, Petrom Weissom.

Po niekoľko násobnom preštudovaní, priznávam, že ma nenechal ľahostajným. Veď väčšinu života som aktívne pracoval v rôznych funkciách. Vyjadrenia pána Weissa, hodnotím ako neúprimné, skresľujúce a účelovo zavádzajúce.

Premenovanie strany, bol jeden obrovský podvod oportunistického krídla strany, na vtedajšej členskej základni KSS. Išlo o hrubé porušenie uznesenia prešovského zjazdu strany, ktorý sa uzniesol, že zmena názvu sa uskutoční v príhodnej dobe a bude mu predchádzať vnútrostranícke referendum. Iniciátori zmeny názvu na čele s Petrom Weissom si uvedomovali, že k zmene názvu, a tým aj programu, väčšinu členov nedonútia. Preto na 3. zasadnutí ÚV KSS – SDĽ, dňa 26.1.1991 náhle rozhodli o zmene názvu. SDĽ sa zároveň prehlásila za nástupnícku organizáciu KSS a tým si privlastnila aj jej majetok, nehľadiac na fakt, že časť členov sa nevzdala členstva v KSS.

Weiss bez hanby tvrdí, že išlo o vyvrcholenie vnútorného zápasu dvoch platforiem: „Socialistickej orientácie a komunistickej obnovy.“ Má síce pravdu, že išlo o boj dvoch platforiem, ale medzi oportunistami a marxistami, ktorí nepodľahli a založili Zväz komunistov Slovenska a KSS 91. Obe strany sa 29.8.1992 zjednotili a prijali názov Komunistická strana Slovenska. Weiss teda vedome podvádza, keď tvrdí, že priaznivci druhej platformy (komunistickej obnovy) odišli z SDĽ a založili dve nové strany. To je obyčajná a hlúpa lož! Členovia Zväzu komunistov Slovenska a KSS 91 nielenže nikdy neboli organizovaní v SDĽ, lebo od samého začiatku ju považovali za oportunistickú, opúšťajúcu vedecké učenie marxizmu – leninizmu! Má snáď niekto, s triezvo uvažujúcich ľudí pocit, že po novembrovom prevrate, zásluhou SDĽ došlo  k pokračovaniu socialistickej orientácie, tak ako Weiss tvrdí?

V ďalšej časti sa hrdí, tvrdením: „To, že nás potom nálepkovali ako zradcov tí, čo sa nevedeli rozlúčiť so stalinistickým dedičstvom, nás netrápilo.“ Opäť, nehorázna a účelová lož! Vôbec nešlo a ani súčasnej KSS nejde o stalinistické dedičstvo. Išlo o zachovanie revolučného učenia marxizmu – leninizmu, o program strany, ktorá sa dokáže postaviť a bojovať za práva pracujúcich, proti vykorisťovaniu človeka človekom, proti kapitálu, za internacionalizmus a spoluprácu medzi národmi, za trvalý a svetový mier!

 Opodstatnenosť marxizmu obhajuje aj britský historik Eric Hobsbawm, nečlen komunistickej strany, ktorý tvrdí, že: „Ekonomický a politický liberalizmus, buď jednotlivo alebo v kombinácii, nemôže poskytnúť riešenie problémov 21. storočia. Opäť nastal čas, kedy je nutné brať Marxa vážne.“  Prečo to nechce pochopiť bývalý pracovník Ústavu marxizmu – leninizmu ÚV KSČ, svedčí o jeho politickom zameraní. Potvrdzuje to aj jeho ďalšie tvrdenie, že ich to nálepkovanie ako zradcov netrápilo. Veď ako by aj mohlo. Bolo a zostáva to holou skutočnosťou! Do histórie medzinárodného robotníckeho a komunistického hnutia sa nezmazateľným písmom Peter Weiss a jeho pochlebovači, navždy zapísali ako zradcovia marxizmu – leninizmu. Celé obdobie pôsobenia SDĽ na slovenskej politickej scéne to jednoznačne dokazuje. Za jej priamej asistencie, došlo k reštaurácii kapitalizmu, vstupu do zločineckého vojenského paktu NATO (čo vo svojich odpovediach pán veľvyslanec mimoriadne oceňuje), okradnutiu pracujúcich a celej spoločnosti o najlukratívnejšie fabriky, poľnohospodárske družstvá, bankové inštitúcie, najzákladnejšie sociálne práva a pod. SDĽ, svorne s pravicovými stranami pôsobila na objednávku USA, s cieľom rozvrátiť socialistické zriadenie a vytvoriť priaznivé podmienky pre nasledujúci nápor agresívneho imperializmu. Ako prednovembrový pracovník Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSČ by o týchto snahách mohol čo to vedieť a aspoň z rozprávania si pamätať, lebo vek (narodený v roku 1952) mu neumožňoval, na vlastnej koži poznať vojnou zničené hospodárstvo, jeho obnovu, rôzne sabotáže a podvratné akcie, organizované USA a ďalšími západnými štátmi. Predpokladám, že jeho pozornosti však nemohli ujsť také závažné dokumenty, ako Dullesova doktrína, alebo Harvardský a Houstonský projekt, ktoré jasne dokumentujú úsilie USA.

História dokazuje, že každej sociálnej revolúcii predchádzali zlé, kruté a človeka nedôstojné sociálne pomery. Komunisti stáli vždy v prvých radoch v boji, za ich odstránenie, a priniesli v tomto neľahkom boji aj najviac obetí. O tom však nie len Weiss, ale i ďalší zaryto mlčia! Nepopieram, že kto robí, zákonite robí aj chyby. Niet najmenších pochýb, že robili ich aj komunisti. Veď ako prví na svete sa rozhodli budovať sociálne spravodlivejšiu spoločnosť. Socializmus, ktorý sme budovali nebol dokonalý, bez chýb a omylov. Ani nemohol byť. Vznikol bezprostredne po skončení druhej svetovej vojny. Bol taký, akí boli ľudia ktorí ho budovali, so všetkými znalosťami, prednosťami, ale i slabosťami. Učili sa zo svojich chýb, omylov, a snažili sa odpovedať na výzvy doby. Výrazne ho ovplyvňovali aj vonkajšie, západom organizované diverzné a sabotážne akcie. Mnohé vysvetľuje britský novinár Steward Steven vo svojej knižke Výbušnina. V nej objasňuje priamy podiel americkej CIA na procesoch v 50-tych rokoch v Maďarsku, Poľsku, Bulharsku a hlavne v bývalom Československu. (Knižku vydalo nakladateľstvo SAKKO, Praha 1991.)

Komunistická strana, v období socializmu, niesla zodpovednosť za celkový vývoj spoločnosti. Koľko hanebných útokov, klamstiev a špiny sa na jej činnosť od prevratu nakydalo a prostredníctvom oficiálneho, štátom plateného Ústavu pamäti národa naďalej kydá. Pravdou však zostáva, že ani všetci jej funkcionári do hromady, za celé desaťročia socializmu, nemali také majetky, aké má dnes ktorýkoľvek jednotlivec z nových tzv. „demokratických štruktúr.“ Krádež a rozkrádanie bolo v podmienkach socialistickej demokracie trestným činom. Dnes je to vstupenka k moci a vládnutiu! Je to časť buržoáznej demokracie v praxi. Žiaľ, že i dielo málo premýšľajúceho voliča.

V zápase o spravodlivosť, mimoriadnu úlohu zohráva Marxova téza: „Filozofi doteraz svet iba vykladali, ide však o to zmeniť ho.“ Marxizmus nielenže odhalil nespravodlivosť vo svete, ale ukázal masám pracujúcich i cestu ako nespravodlivosť zmeniť. Komunisti sa na túto neľahkú cestu, napriek prenasledovaniu a obrovským obetiam vydali. Veria, že kapitalizmus nie je a nemôže byť konečným spoločenským systémom. V prebiehajúcej globalizácii sveta, stále platí výrok V. I. Lenina, že „finančný kapitál sa usiluje o nadvládu, a nie o slobodu. Politická reakcia na celej čiare – to je vlastnosť imperializmu. Predajnosť, podplácanie v obrovských rozmeroch, podvod každého druhu“ (Spisy, zv.23)

Pán Weis ani po 25 rokoch neprestal blúzniť. Po jeho modernej ľavicovej strane už ani nechyrovať a on aj po mnohých neblahých skúsenostiach existencie kapitalizmu, ešte nepostrehol a pravdepodobne ani nechce postrehnúť, že socialistická spoločnosť bola ďaleko spravodlivejšia, sociálnejšia a spravodlivejšia ako tá, ktorú po novembrovom prevrate pomáhal reštaurovať a rozvíjať. Vo vlastnej domovine z nás spravili otrokmi cudzieho kapitálu! Stali sme sa svedkami drzej ekonomickej vojny bohatých proti chudobným. Správa rozvojovej a charitatívnej organizácie Oxfam, priniesla informáciu, že majetok jedného percenta najbohatších ľudí sveta v tomto roku prekoná kapitál zvyšných 99 percent. To je neklamný dôkaz, že žijeme vo svete, ktorého pravidlá sú nastavené v prospech skupiny tých najbohatších! Aj u nás, každý piaty človek žije na hranici chudoby. Aká je to rovnosť a solidarita? To má niekto uveriť, že budujeme sociálny štát?!

Proti komunistom je vedený sústavný a neľútostný boj. Nie je to nič nové! Výstižne  to vyjadril aj  E. Honecker, ktorý pred súdom v Berlíne v roku 1992 vyhlásil: „Moja situácia v tomto procese nie je neobvyklá. Nemecký právny štát už obžaloval a odsúdil Karola Marxa, Alexandra Bebela, Karla Liebknechta a mnohých iných socialistov a komunistov… Právny štát SRN nie je štátom práva, ale štátom pravice. Mnohí časom pochopia a spoznajú, že v dennom živote, najmä na pracoviskách mali v NDR neporovnateľne väčšiu slobodu, akú majú teraz.“

Dobrodruhovia typu Havla a jemu podobní na Slovensku, USA a Západu celé desaťročia účinne asistovali a pomohli zavŕšiť dielo skazy, hoci verejnosti sľubovali nápravu chýb, slobodu, demokraciu a dodržiavanie ľudských práv.

Globálny útok, v mene zisku, na všeľudské hodnoty pokračuje, presne tak ako v bývalom Hitlerovskom Nemecku. Najskôr odstránili komunistov, aby im nestáli v ceste za svetovládou. Aj u nás to začalo a pokračuje útokmi a kydaním špiny na komunistickú stranu, jej členov a socializmus. Nasledoval útok na základné ľudské hodnoty, na materiálny a duchovný rozvrat rodiny, na tradície, územie, pôdu, vodu, lesy, jazyk, kultúru a na našich tradičných priateľov. Všetko v súlade s direktívou A. Dullesa. Každý, kto ju prečítal, môže ju spochybňovať, zosmiešňovať, dokonca jej i neveriť. Faktom však zostáva a rozumne uvažujúci človek musí uznať, že v našich podmienkach, je realizovaná do posledného písmenka.

Všetky ponovembrové vlády nemali a nemajú záujem o skvalitnenie života ľudí. Človek pre väčšinu politikov sa stal tým posledným čo ich zaujíma. Väčšina spoluobčanov už pochopila, že nekonečná honba za ziskom ženie ľudstvo do katastrofy. Peniaze a majetok sa stali cennejšie ako ľudský život. Dnes je Slovensko plne ovládané nadnárodnými monopolmi, je  súčasťou agresívneho vojenského zoskupenia Severoatlantickej aliancie a plne sa podriaďujeme pokynom a cieľom americkej administratívy. Dnes sme rovnako zapredaní USA, ako v roku 1939 Nemecku.

Na záver rozhovoru, pán Weiss tvrdí, že: „…SDĽ napomohla tomu, aby sa sociálna demokracia stala jedným zo štandardných pólov straníckeho systému na Slovensku a nebola tu silná antisystémová KSS, ktorá sa nevzdala dedičstva stalinizmu a vnášala by do spoločnosti nové a nové napätia.“ To je opäť blúznením človeka, ktorý za každú cenu chce obhájiť neobhájiteľné, ktorý sa hrdí, že on a jeho strana zabezpečili vstup do EÚ a transatlantických štruktúr, najmä do NATO. Ja dodávam, že proti vôli väčšiny občanov.

Pán Weiss a ostatní politici (česť výnimkám) klamú, lebo na základe svojich činov majú osobný prospech. Je smutné a trestuhodné, že za to, sú ochotní platiť zvrchovanosťou štátu, národným bohatstvom, lacnou pracovnou silou a životnou úrovňou väčšiny občanov. Nekonajú na základe omylu a z nevedomosti. Vedome slúžia cudzím záujmom.

Aj americký bojovník za občianske práva a nositeľ Nobelovej ceny za mier, Martin Luther King dal komunistom za pravdu, keď povedal: „Skutočný súcit znamená viac, než len hodiť mincu žobrákovi – znamená pochopiť, že treba prerobiť stavbu, ktorá žobrákov produkuje.“