Tibor Grék, blog.pravda.sk

Nedá mi nereagovať na príspevok Martina Blaškoviča, študenta vojnových štúdií na Kings college Londýn, uverejnený v denníku Pravda 28.7.2016 pod názvom „Sankcie ako prevencia eskalácie.“ Je to názor, plne zodpovedajúci presunu nie len našej krajiny, ale celej EÚ do sféry vplyvu USA. Zodpovedá tomu, že už celé desaťročia nie len ľuďom na západe, ale po roku 1989 už aj v strednej a východnej Európe sú ľudia denne masírovaní propagandou USA a do hláv sú im vtĺkané nepravdy a lži nielen o Rusoch, ale o historických faktoch vôbec.

Študent tvrdí, že „Diskusie o tom, že protiruské sankcie mierne poškodzujú našu ekonomiku, a teda by mali byť zrušené, sú scestné, keďže ignorujú ich politickú a bezpečnostnú podstatu.“ Svoje tvrdenie opiera o štatistické čísla rastu ekonomiky Ruska a EÚ. Hoci jednoznačne priznáva (inak sa to totižto nedá), že „k určitým ekonomickým stratám dochádza aj na strane EÚ, čo spomaľuje rast HDP, predsa len tvrdí, že „pre EÚ to nie je žiadna katastrofa a priemerný občan to nemôže pocítiť.“ Je to obyčajná a hlúpa lož! Sám priznáva, že v roku 2014 došlo v EÚ k poklesu HDP v priemere o 0,3%. Keby si bol dal tú prácu a poukázal ako to postihlo jednotlivé členské štáty EÚ, celkom určite by sa dopracoval k inému záveru.

Ekonomický dopad na samotné Rusko a EÚ ako celok je iba jedna stránka mince. Kým Rusko je samostatný štátny útvar, tak EÚ tvorí 28 štátov. Spriemerovať čísla, a navzájom ich zrovnávať je prinajmenej zavádzajúce. Kým západné krajiny EÚ (ktoré donedávna boli kolonizátormi), sú na tom ekonomicky lepšie, tak krajiny bývalého východného bloku sú na tom mimoriadne zle, a „vďaka“ sankciám nie len priemerný občan, ale väčšina, výrazne pociťuje pokles HDP. Autor podvádza a straší ruskou hrozbou keď tvrdí, že: „Treba si však uvedomiť, čo je cieľom sankcií. Ide najmä o to, aby Rusko rešpektovalo medzinárodne záväzné zmluvy, ktoré samo podpísalo a ktorých porušovaním ohrozuje stabilitu Európy, a tak aj našu bezpečnosť.“ Opäť iba čierno biele videnie sveta. Škoda, že nehovorí konkrétne, v čom tá hrozba zo strany Ruska spočíva. Blúzni o akomsi „ruskom expanzionizme a agresívnom správaní, čo by sme vraj v budúcnosti museli kompenzovať väčšími materiálnymi a ľudskými nákladmi ako teraz.“ Ide o typickú propagandu USA a Západu v duchu Gobelsovského tvrdenia, že „Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou“

Na rozdiel od Martina Blaškoviča, som vyrastal čiastočne vo vojnovom a bezprostredne v povojnovom období. V škole i mimo nej nás učili vlastenectvu, spolupatričnosti s inými národmi a národnosťami v záujme pokroku, zachovaniu svetového mieru, ktorý vďaka a predovšetkým zahraničnej politike ZSSR, ale tiež existencii svetovej socialistickej sústavy v Európe, s výnimkou časti Balkánu a dnes aj Ukrajiny, trvá už vyše sedemdesiat rokov.

Uznávam, že nemal možnosť na vlastnej koži poznať, ale pre objektivitu mohol naštudovať, ako kapitalistický spoločenský systém na čele s USA, po skončení druhej svetovej vojny a vzniku ľudovodemokratických štátov v strednej a východnej Európe, vystupňoval svoj boj proti nim, aby znemožnil ich spoluprácu a hlavne hospodársky rozvoj. USA v záujme toho, neváhali priniesť obrovské finančné, ale tiež obete na ľudských životoch.

Britský novinár Stewart Steven vo svojej knižke Výbušnina: Operace CIA Splinter Factor, objasňuje podiel americkej CIA na procesoch v päťdesiatych rokoch v Maďarsku, Poľsku, Bulharsku a v Československu. Odhaľuje prečo práve Československo bolo najviac postihnuté v záujme globálnej stratégie americkej politiky. Nezamlčuje ani podiel Sovietskeho zväzu na týchto tragických udalostiach. Fakty uvádzané v knihe, vrhajú úplne iné svetlo na politiku USA, ako sa ju dnes mnohí ľudia, a sám Martin Blaškovič snažia vykresľovať. (Knihu Výbušnina vydalo nakladateľstvo Sakko, Praha 1991.)

Ak by chcel šíriť historickú pravdu, a nie kolaborovať s USA, mal by si prečítať tiež Direktívu Allana Dullesa, riaditeľa CIA a šéfa tajnej rozviedky USA, prednesenú v Kongrese Spojených štátov už v roku 1945 pod veľavravným názvom: „Doktrína proti Rusku a jeho satelitom.“ Na konkrétnej situácii u nás by mohol s určitosťou posúdiť, že ciele Doktríny sú do bodky realizované. Ako by toho nebolo dosť. Pokračujú Harvardským plánom a Houstonským projektom, v ktorých si tiež postavili jednoznačný cieľ – postupne narušiť a zlikvidovať úspešný postup krajín socialistického spoločenstva. To sa im žiaľ, v bývalom Československu v novembrovom davovom ošiali 1989 a v ponovembrovom chaotickom, lživom vývoji, v celku úspešne za pomoci zradcov, zapredancov a kolaborantov podarilo a naďalej darí.

Každý rozumne uvažujúci človek po preštudovaní uvedených materiálov a zrovnaní ich zo skutočnosťou, jednoznačne pochopí, čo sledovali a sledujú USA, kto rozoštváva národy sveta, v záujme svojich geopolitických, mocenských a svet ovládajúcich záujmov! Napokon aj tvrdenie, že Rusko je hrozbou pre Európu a svetový mier, vyvracajú mnohé fakty a skutočnosti.

Po novembrovom prevrate 1989 sme pod vedením všetkých ponovembrových mocipánov zradili nášho najbližšieho spojenca a hlavného garanta zachovania mieru v Európe – Sovietskeho zväzu. Prebehli sme, a našim „bratom“ a „najvernejším“ spojencom sa stali USA. Aká to hanba a posmech zároveň!

Len pre zaujímavosť a objektivitu pripomeňme fakt, že za agresora označované Rusko má mimo svojho územia, jednu vojenskú základňu (Sýria), USA ich má po celom svete vyše 150. Kým Rusko súhlasilo s rozpustením Varšavskej zmluvy a s návratom štátnej samostatnosti viacerých bývalých republík ZSSR, tak NATO na čele s USA sa rozrástlo o bývalé členské štáty Varšavskej zmluvy, Slovinsko a chystá ďalšie rozširovanie o Čiernu horu a pod.

Rusko je dnes obkľúčené armádami USA, hoci sú nazývané ako armády NATO. NATO a USA neustále pri tom zdôrazňujú, že budovanie základní NATO v Európe nie je namierené proti Rusku, s ktorým chcú udržiavať dobré, priateľské vzťahy.

Má to vôbec aspoň minimálnu logiku? Veď si sami protirečia, keď jedným dychom dodávajú, že rozširovanie základní USA  vo východnej Európe je v záujme obrany pred možným napadnutím zo strany Ruska. Rusku sa pripisuje anexia Krymu. Pritom je úplne jasné, že Krym v minulosti patril Rusku a navyše na Kryme prebehlo úspešné a legálne referendum o jeho pripojení k Ruskej federácii. V ňom sa viac ako 96% voličov vyjadrilo za pričlenenie k RF. USA referendum spochybnili a sústavne spochybňujú.  Nespochybňujú však referendum v Kosove, ktoré bolo skutočne násilím odtrhnuté, alebo referendum o odtrhnutí Čiernej Hory. Nespochybňujú to hlavne preto, že v oboch prípadoch to vo vlastnom záujme sami organizovali.

Od skončenia druhej svetovej vojny, a po zjednotení Nemecka, USA nejde ani len náhodou o presadenie ľudských práv, slobodu a demokraciu, pre ktoré hodnoty, prostredníctvom NATO zdevastovali už mnohé krajiny sveta a vyvraždili milióny nevinných ľudí. To čo v skutočnosti USA prinášajú, je rozdeľovanie štátnych útvarov a občianske vojny. Cieľ je jasný: Roztrhať väčšinu štátov, vyvolať v nich nepokoje, vzájomné hašterenie a tým upevniť svoju vlastnú moc.

Zločinci USA prostredníctvom NATO rozohrali pre ľudstvo sveta veľmi nebezpečnú hru. V boji o svetovládu, sa rozhodli ísť ďalej ako Hitler. Prostredníctvom Ukrajiny, pobaltských štátov a niektorých štátov EÚ sa vydali smerom na Rusko, v snahe zmocniť sa tiež euro – ázijského priestoru. Svoje špinavé, krvou miliónov nevinných ľudí presiaknuté úmysly zaobaľujú do vznešených slov slobody, demokracie a ľudských práv. Výstižne to vyjadril Michail Gorbačov, ktorý povedal: „Naučil som sa, že môžeš Američanov počúvať, ale nemôžeš im veriť. Keď si vezmú niečo do hlavy, otočia svet hore nohami, aby to dosiahli.“

Vo svete nachádzajú pochlebovačov pre šírenie svojich klamstiev a lží. Jedným z nich je aj spomínaný študent, ktorí tie klamstvá, ako napr. anexia Krymu, Ruská hrozba a pod. rozširujú. Rád s nimi operuje tiež prezident, niektorí poslanci NR SR, ale tiež EÚ, pracovníci mimovládnych  organizácií a ďalší, ktorí za mimoriadne vysoké platy, neváhajú klamať a ohlupovať hlavne mladú generáciu.

Kto má rozum a dokáže ho používať, musí si uvedomiť, že Európa dokáže existovať iba v priateľskom vzťahu s Ruskou federáciou. Nejde o žiadnu kolaboráciu s Ruskom. Je to v záujme väčšiny nášho obyvateľstva a národov Európy, v záujme slovanstva a zachovania mieru!