Tibor Grék, blog.pravda.sk

S mnohými komentármi Petra Javůreka možno vyjadriť súhlas. So sobotňajším, pod názvom „Prvá sankcia proti nám“ však rozhodne nie!

Nie je to prvá sankcia proti nám, ale iba využitie vlastných prostriedkov a možností na obranu ruských národných záujmov pred porušovaním obchodných pravidiel, medzinárodných noriem obchodovania a hlavne hlúpych a nelogických protiruských sankčných rozhodnutí zo strany USA a EÚ, ktoré viac poškodzujú občanov EÚ ako tých, proti ktorým boli namierené.

Nechápem odvolávanie sa na zákony  únie. Všetci veľmi dobre vieme, že Ukrajina ešte nie je jej členským štátom. Nie je ani pravdou, že by Moskva dlhodobo uplatňovala diskrimináciu v oblasti cenovej politiky voči Kyjevu. Nebolo a nie je tajomstvom, že Ukrajina dlhodobo neplatila za dodaný plyn. Zvýšená cena bola vzájomne dohodnutá v záujme postupného splácania i dlhujúcej čiastky. Nebyť násilného, USA finančne podporovaného prevratu v Kyjeve a tvrdohlavé odmietanie plnenia už dohodnutých záväzkov, nemuseli sme riešiť problémy s reverzným tokom plynu, vyvolávať nechutné protiruské scenáre a vášne a po zavedení reverzného toku sa obávať dodávok plynu z Ruskej federácie.

Rusko nikoho, ani Ukrajinu nezrážalo na kolená. Nejde ani o žiadne vydieranie a „obkecávanie nijakými múdrymi geopolitickými úvahami.“ Naopak! Rusko ponúkalo Ukrajine finančnú pomoc, ktorú však nelegálne zvolení mocipáni na pokyn USA a EÚ veľkodušne odmietli a podpísali asociačnú dohodu s EÚ. Terajšia moc na Ukrajine, ktorá vzišla s Majdanu je nelegitímna, neofašisticky a protirusky zameraná. Jej veľkodušné výkriky o slobode a demokracii dali jednoznačne najavo, keď zakázali Ruský jazyk, keď bez vyhlásenia vojny vraždili a aj v období uzavretia prímeria vraždia vlastných spoluobčanov, len preto, že si bránili svoje domovy a verejne odmietajú žiť v spoločnom štáte s neofašistami a pohrobkami Banderu.

Každý na tému ukrajinskej krízy si môže myslieť čo len chce. Jedno je však isté a nevyvrátiteľné! Spoločenskú krízu, prevrat, barbarské ničenie kultúrnych pamiatok, (ktoré so súčasným stavom Ukrajiny nemajú nič spoločné), občiansku vojnu a vraždenie hlavne rusky hovoriacich občanov Ukrajiny zinscenovali v záujme svojich geopolitických záujmov USA. Do tejto „špinavej hry,“ hlavne zásluhou lídrov niektorých členských štátov sa nechala vtiahnuť aj EÚ neuvedomujúc si, že je to celé namierené nie len proti Rusku, ale aj proti EÚ samotnej. Občianskou vojnou a stále sa stupňujúcimi ekonomickými sankciami nie je nikto viac postihnutí ako práve občania Ukrajiny a členských štátov EÚ. Tak o čo tu vlastne ide? Nikto nemôže pochybovať, že ide o jasný geopolitický záujem USA. Odrezať obchodné vzťahy a ekonomiku Ukrajiny od Ruska a získať ju na svoju stranu. Dostať sa  na samú hranicu Ruska. Chcú donútiť Rusko aby zasiahlo, chcú ho donútiť aby vstúpilo do vojny, aby pomýlené národy Európy prostredníctvom NATO mohli vtiahnuť do vojny proti Rusku.

Skutočný cieľ všetkých tých či už spoza oceánu, alebo z Európy, ktorí chcú vyvolať vojnu, je obrovské bohatstvo nachádzajúce sa na území Ruska. Len naivný človek a ešte naivnejší politik si môže myslieť a dokonca žiadať, aby sa Rusko dobrovoľne vzdalo svojho bohatstva, a tak sa vyhlo vojne. Tak ako nikdy v minulosti, tak ani v súčasnosti, ale ani v budúcnosti takémuto tlaku, nech je to zo strany kohokoľvek Rusko nikdy nepodľahne.

Dnes je už viac ako jasné, že vojna v plánoch jej autorov a podporovateľov v žiadnom prípade nemá skončiť iba na Ukrajine. Hlavným cieľom je Rusko, následne európske štáty, Čína a ďalšie krajiny, ktoré ohrozujú ekonomiku a tvorbu ziskov USA. Je prirodzené, že vojna a vojnová výroba môže USA veľmi rýchlo vytrhnúť z prežívajúcej krízy. USA nemôže nič tak účinne pomôcť, ako likvidácia súčasnej konkurencie v podobe Ruska, EÚ, Číny a  Ázie ako celku. Sféru vplyvu USA môžu účinne rozšíriť povojnové pôžičky, ktoré už majú dokonale odskúšané zo scenára po 2. svetovej vojne.

Celé svoje úsilie v kríze na Ukrajine skrývajú za ušľachtilé slová „sloboda a demokracia.“  Čo je to za sloboda a demokracia, ktorú dirigujú vojnoví štváči a ukrajinskí pučisti porušujúci medzinárodné konvencie a uskutočňujú premyslenú genocídu vlastného národa, ktorého vinou je iba to že hovoria po rusky! Európa sa do tejto nebezpečnej „hry“ nechala vtiahnuť. Vie si vôbec dnes niekto predstaviť čo by robila, keby si niektorý národ v EÚ vydobýjal svoju samostatnosť spôsobom ako to robí Ukrajina? A napokon bola snáď doteraz Ukrajina nesamostatná? Veď užívala si všetky náležitosti tak ako všetky štáty sveta patriace pod ochranné krídla OSN.

Otvorený a barbarský incident nastal až po odmietnutí Janukoviča podpísať asociačnú dohodu o pridružení Ukrajiny k EÚ. To sa dnes skutočne nedá poprieť, aj keď je snaha na to čím skôr zabudnúť. Naskytá sa otázka. S kým to vlastne Ukrajina mala podpísať asociačnú dohodu? Je všeobecne známe, že s EÚ. Avšak na počudovanie nie EÚ ale USA ako prvé vyhrážali ekonomickými sankciami, keď vláda V. Janukoviča neustúpi a nevyhovie požiadavkám opozície napr. aj prepustením expremiérky Timošenkovej. USA sa Pasovalo opäť do úlohy svetového žandára, ktorý má právo diktovať jednotlivým štátom čo majú, alebo nemajú robiť, bez rešpektovania deklarácie OSN z roku 1965 o zákaze zasahovania do vnútorných záležitostí štátov a ochrane ich nezávislosti a suverenity. Je to náhoda, alebo úmysel? Fakty dokazujú, že jednoznačne úmysel! Najlepším dôkazom je riešenie problémov  na Balkáne, ale tiež v Lýbii, Tunise, Egypte, Sýrii a v ďalších krajinách sveta v ktorých používajú svoju podrývačskú politiku na vyvolávanie nepokojov a k zvrhnutiu legálne zvolených predstaviteľov štátu, ktorí im ľudovo povedané nepasujú do karát. Na Ukrajine ide USA skutočne o veľa. Aj preto sa neštítia robiť všetko preto,  i za cenu krviprelievania a ľudských obetí si presadiť svoje záujmy.

Je smutné, že EÚ pod tlakom USA sa vzdala svojich princípov a zásad na ktorých vznikla, a svojim postojom sa stáva spolupáchateľom genocídy na Ukrajine. Iste každý rozumne uvažujúci človek si môže urobiť obraz, čo môžeme my občania očakávať od EÚ, keď tak rýchlo a hlavne lacno búrajú jej základy jej vlastní predstavitelia.

Svetová verejnosť si dobre uvedomuje, že násilie a ozbrojené útoky protivládnych a provládnych síl nemôžu v žiadnom prípade viesť k urovnaniu konfliktu. Iba politické a diplomatické rokovania oboch strán môžu viesť k rozumným a zmysluplným záverom.

Ťažko však viesť politický dialóg medzi vládou a takzvanými separatistami, keď sa do riešenia problémov neustále aktívne vkladajú USA tváriace sa, že sú jediným a nikým neohrozeným hegemónom sveta, ktorý finančne, morálne, vojenskou technikou, ale i žoldniermi podporujú kyjevských pučistov v barbarstve, ničení materiálnych hodnôt a vraždení civilného obyvateľstva Ukrajiny. Dokonca i nám sa snažia vtĺcť do hláv, že Rusi sú teroristi, okupanti a naši úhlavní nepriatelia, proti ktorým je treba viesť hlavný a neúprosný boj. Je to vymyslená a ničím nepotvrdená lož! Vďaka bývalému Sovietskemu zväzu a dnes Ruskej federácii Európa už takmer 70. rokov prežíva v mieri a priateľstve. Iba rozširovanie NATO na východ a geopolitické záujmy USA opäť začali s rinčaním zbraní a otvorili skutočnú hrozbu európskeho a možno i svetového vojnového požiaru, ktorý si okrem svetových, ale i našich vojnových štváčov celkom určite nikto nepraje.

Rusi sú veľký, kultúrny,  mocný a právom i hrdý národ, bez ktorého by Európa v dnešnej podobe nikdy nevznikla. Rusko nie je náš nepriateľ, nepriateľom každého občana Európy sú  nenásytní politici, ktorí sa za svoju moc a peniaze  chystajú zničiť všetko, čo je nám drahé.

Kto má iba trochu rozumu a vie ho používať si musí uvedomiť, že Európa dokáže existovať iba v priateľskom vzťahu s Ruskou federáciou. Iba v jednote so všetkými krajinami ktoré Američania napadli, obsadili, zmasakrovali sa môže začať skutočné svetové a trvalé obdobie mieru. Urobme všetko proti americkému svetovému terorizmu ktorý, vedú pod lákavými heslami slobody, humanizmu a demokracie.

V „revolúciách,“ ktoré za ostatné roky v rôznych krajinách sveta americký špecialisti pripravili, zahynulo už vyše jedného milióna civilných obetí a napáchaných bolo obrovské množstvo materiálnych škôd. Je smutné, že si za ďalší objekt svojho záujmu vybrali prostredníctvom Ukrajiny, Rusko, EÚ a ďalšie konkurujúce im krajiny sveta.

Ak títo vojnoví štváči dosiahnu svoj cieľ a presadia svoju vytúženú svetovládu, nastolia svoj „nový“ svetový poriadok, našimi pánmi sa stanú tí istí diktátori, ktorí práve všetkým týmto národom spôsobili všetky tie hrôzy a utrpenia . Ani s nami nebudú zaobchádzať lepšie. Uvedomme si konečne, že sa im musíme postaviť na odpor a do sveta vyslať jasný a zrozumiteľný signál, že sme nestratili súdnosť pre spravodlivosť, humanitu a mier a vieme sa vybrať správnym smerom.

Celý mierumilovný svet by mal dnes jednoznačne žiadať od vojnových štváčov USA, od pučistov Ukrajiny, mierové riešenie problémov nielen na Ukrajine, ale medzi štátmi celého sveta.

Tibor Grék